Slovenskí motoristi to dnes nemajú ľahké. Platia povinné poistné, ceny pohonných hmôt zdvihli nové sadzby spotrebných daní a najnovšie by od nového roku mali hlbšie do ich vrecka načrieť aj diaľničné známky. Zvýšenie by malo do štátnej kasy po odpočítaní vstupov priniesť zhruba 370 miliónov korún, čo znamená, že príjem z diaľničných známok by sa v budúcom roku mal priblížiť rovnej miliarde. Lenže takýchto miliárd je už, zdá sa, v poslednom čase priveľa.
Najvýraznejšie zvýšenie sa plánuje pri nálepkách na vozidlá nad tri a pol tony -- teda pre "nákladiaky". Skutočnosť, ktorú deklarovali ekonomickí ministri vlády a podľa ktorej tieto známky takmer stopercentne využívajú zahraniční prepravcovia, môže a nemusí byť reálne podložená. Za predpokladu, že je, si však treba položiť závažnú otázku: Význam Slovenska v oblasti cestnej dopravy stojí predovšetkým na jeho strategickej polohe. O jeho obľúbenosti ako tranzitnej krajiny svedčí aj počet povolení pre zahraničných dopravcov. Zvýšené ceny nálepiek môžu Slovensko pripraviť o konkurenčnú výhodu, keďže boli doteraz na porovnateľnej úrovni či dokonca nižšie než v okolitých krajinách.
Zámer vlády použiť nazbierané prostriedky na údržbu ciest a zvýšiť tým budúcoročný rozpočet Slovenskej správy ciest je chvályhodný. Cesty sú skutočne v katastrofálnom stave a potrebujú efektívne opravy, ktoré nie sú lacné. Lenže zahraničného prepravcu to celkom prirodzene nezaujíma. Platiť viac, aby jazdil po lepších cestách potom, je horšie ako platiť menej a jazdiť po cestách menej kvalitných teraz. Je to ako známy rozdiel medzi vrabcom v hrsti a holubom na streche.
Zvyšok podnikateľov, ktorí pre svoju činnosť využívajú ťažké vozidlá, sú však tuzemské firmy. Mnohé už dnes zalamujú rukami a dúfajú, že novelu poslanci nepodporia. Tieto firmy okrem poplatkov za licencie, povolenia, mzdové a prevádzkové náklady a bežné dane platia aj tzv. cestnú daň. V tomto roku by sa z nej malo vybrať takmer 2,4 miliardy korún, z ktorých zhruba miliardu dostanú obce a zvyšok "potečie" do štátneho rozpočtu. Inak by to nemalo byť ani na budúci rok. Domáci prepravcovia sa preto právom môžu pýtať, či je to spravodlivé. Bohužiaľ, pre Slovensko, ktoré sa pomaly, ale isto dostáva v oblasti makroukazovateľov z krízového stavu a snaží sa čo najväčšmi tlačiť na štátne príjmy, dnes platia skôr ekonomické argumenty. Podnikatelia v prípade schválenia novely budú musieť odvádzať minimálne ešte v budúcom roku cestnú daň, ktorá by mala byť posledným zvyškom tzv. trojdane. Trh ukáže, či je toto opatrenie likvidačné a prežijú len tí najsilnejší, ako tvrdia prepravcovia, alebo či sa rok jednoducho iba premietne do slabších výsledkov. Ani tento variant a tvrdenia ministra financií Ivana Mikloša nie sú nepravdepodobné, keďže diaľničná nálepka zníži základ dane z príjmov.
Zdá sa, že schválenie novely zákona o pozemných komunikáciách sa príliš nedotkne majiteľov osobných áut. Celoročná nálepka zdražie o 150 korún a pätnásťdňová o päťdesiat korún. Pocítia to iba majitelia starých a neekologických áut, ktorých "štatistiky" zväčša zaraďujú do nízkej príjmovej kategórie. Ľudí, ktorí takéto vozidlá na diaľniciach vidia neradi, dnes už tiež nie je málo. Ruku na srdce, možno je to aj jeden z vedľajších účinkov pripravovanej novely, ktorý zodpovedné orgány iba uvítajú.
StoryEditor