Otec eurozóny Jacques Delors musí dnes iba neveriaco krútiť hlavou nad tým, koľko politickej neochoty je vynaloženej na záchranu a podporu budúcnosti eurozóny. Nikdy doteraz sme tak často nečítali v správach obavy o budúcnosť spoločnej európskej meny. Dôvod je prozaický, nositelia spoločnej európskej meny nie sú schopní poskytnúť záruky a garancie do budúcnosti. Finančná kríza v podobe dlhového zaťaženia európskych krajín im zlomila väzy. Z reťaze 17. krajín eurozóny dnes v podstate takmer polovica nie je schopná garantovať do budúcnosti svoje záväzky a o tom, že ich asi nikdy nesplatí, už ani netreba filozofovať.
Dôvodom je nepochopenie princípov a podstaty integrácie. Európski občania zvládli svoj podiel na integrácii bezproblémovo, prišlo k ekonomickej a menovej integrácii. Politici však opäť nepochopili zmysel slova integrácia a projekt eura sa stal rizikom pre nás všetkých. Politické nesystémové kroky, koľké za posledné dva roky vedú eurozónu a európsku ekonomiku prudko ku dnu, sú aktuálne príčinou najväčšej nedôvery voči starému kontinentu. Strata dôvery pri súčasnom fungovaní financovania v podobe zdrojov z finančných trhov tak hádže takmer všetky krajiny eurozóny do jedného vreca (mimo Nemecka). Výsledkom toho je neustály prílev vládnych žiadostí o finančnú pomoc z európskych zdrojov (doteraz Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Cyprus pre svoje banky a Slovinsko s Talianskom sú na konci s dychom). „Šiť horúcou ihlou“ európskym politikom neprináša ovocie. Projekt EFSF a ESM malo byť niečo, čo uchráni európsku integráciu a zvýši dôveru v euro. EFSF nemalo jasný cieľ a zázemie (založený na garanciách) preto od jeho nástupcu ESM (reálne zdroje) sa očakávalo veľa. Európski politici si boli toho jasne vedomí a preto posunuli účinnosť a realizáciu ESM z leta 2013 k 1.7.2012.
Avšak ani takmer dva týždne po „nahlásenom“ spustení ESM dnes nikto s určitosťou nevie povedať, kedy budú pacientovi v kóme (eurozóna) poskytnuté lieky v podobe finančných zdrojov ESM. Nejednotnosť politických názorov a rast protekcionizmu medzi krajinami eurozóny ohrozuje nás všetkých. Preto sa netreba čudovať, že Gréci „vydierajú“ celú eurozónu, Španieli chcú výnimku na výnimku z finančnej pomoci, Nemci na všetko potrebujú pečiatku ústavného súdu a Fíni už pomaličky „kolkujú“ eurá. Takto nejako som si predstavoval biblický Babylon. Nikto nikoho nechápe a nechce pochopiť, Európa sa rozpadáva zo svojho vnútra, čo je najhorší signál pre okolie.
Po zasadnutí Nemeckého ústavného súdu, ktoré sa konalo 10. júla 2012 vo veci predbežného rozhodnutia proti ESM, sa čoraz pravdepodobnejším javí scenár, že ESM bude fungovať až o tri mesiace najskôr, ak vôbec. Európski politici sa opäť raz predviedli v plnej nahote, kedy s fanfárami ohlásili príchod „mesiáša“ k 1. júlu, ktorý však nedorazil a nikto nevie kedy dorazí. O nahote európskych integračných vzťahov veľa hovorí i chladný vzťah medzi ECB a Európskou komisiou ohľadom budúcnosti dohľadu nad načrtnutou bankovou úniou. Z posledného summitu Európskej únie o záchrane eura a bankového dohľadu tak neostal kameň na kameni.
Európsky Babylon sa začal stavať na nereálnych základoch, ktoré strácajú svoju silu a potenciál udržať politické prešľapy. Budúcnosť eurozóny ako politického celku tak môže byť viac ako otázna a výsledok dúfajme neskončí ako v biblii. „ ... a stalo sa, že jedného dňa ľudia zabudli na svoj spoločný jazyk, spoločnú rodinu, z ktorej vznikli a prestali si rozumieť...“. Politický európsky babylon začína naberať reálne kontúry a jeho koniec by sa mohol viac ako približovať.
| Valér Demjan analytik TRIM Broker Obchodovanie s TRIM Broker |