Ak sa dožijete 103 rokov, pravdepodobne by ste chceli byť v rovnakej fyzickej aj psychickej kondícii ako Stamatisa Moraitis z gréckeho ostrova Ikaria, jeden z respondentov gréckeho dokumentárneho filmu "Prizmatom gréckej krízy".
Vzhľadom na svoj vek, na ktorý rozhodne nevyzerá, zažil všetky zvraty, ktorými Grécko v poslednom storočí prešlo. Vrátane súčasnej finančnej aj spoločenskej krízy, na ktorú má jasný názor: "Som presvedčený, že politici nerobia to, čo by robiť mali. Namiesto toho, aby sa snažili spolupracovať a hľadali riešenie, obviňujú sa navzájom," hovorí Stamatisa v krátkom čase, ktorý je mu v dokumente vymeraný.
Snímok totiž ponúka dosť široký (a zdá sa, že aj verný) odraz toho, v akom stave sa Grécko teraz nachádza. Respektíve, v ktorom sa nachádzalo v zime 2010, kedy dokument vznikol; možno však dôvodne predpokladať, že Grékom sa nálada odvtedy príliš neurovnala.
Na snímke spolupracovalo 14 dokumentaristov, ktorí zachytili názory zo všetkých kútov Grécka - podnikateľov, umelcov, starca, prisťahovalcov z Egypta, vodiča kamiónu alebo historika. Kritických hlasov je film, nie prekvapivo, plný.
Násilie a radikalizácia
"Grécka fiškálna kríza je iba symptóm, príčinou sú biedne inštitúcie, nedostatok transparentnosti, korupcie a verejný sektor ako ihrisko záujmov politikov, odborov a biznisu," hovorí napríklad ekonóm Yannis Stournaras.
Z dokumentu je zrejmé aj to, ako v Grécku rastie radikálna ľavica, že sa predovšetkým mladí ľudia radikalizujú, siahajú k násiliu, ktoré je podľa nich legitímnym spôsobom odporu a bojom proti nespravodlivosti. "Je na čase stvoriť nový systém, v ktorého centre nie je zisk, ale v ktorého centre sú ľudia. Áno, to je socialistický systém, socializmus," zveruje filmárom svoje názory študentka Alexandra.
Výnimoční dobrovoľníci
Dokumentom sa prelína aj poukaz na prebujnenú byrokraciu, neochotu ľudí platiť dane či neschopnosť štátu ich riadne vyberať. "Štát neverí svojim občanom a občania nedôverujú štátu. Keď prídete a poviete, zarobil som stovku, tu je mojich 20 percent na dani, štát si poviete, že klamete, a zdaní vás 120 percentami. Preto ti úprimní prehrávajú," hovorí riaditeľ gréckej pobočky Transparency International Costas Bakouris. "To najlepšie, čo môžete pre svoju rodinu urobiť, je nájsť deťom miesto v štátnej správe. Správame sa ako v komunizme," dodáva Bakouris.
Bezvýchodiskovosť je zrejmá aj z hlasu ľudu natočeného v jednej z gréckych taverien. "Grécko je krajina, ktorá sa naučila veľa hovoriť, ale málo robiť," hovorí jeden z "obyčajných ľudí" oslovených filmári. "Všetko, čo odkáže svojim deťom, je hlad a bieda," dopĺňa iný. Napriek tomu film končí pomerne pozitívne.
Aj keď na jednej strane ukazuje demoralizáciu, na druhej strane zachytáva mladých ľudí, ktorí taký svet nechcú, dobrovoľne upratujú v uliciach, vylepšujú verejný priestor, robia niečo pre svoje okolie, spoločnosť. Nezodpovedanou otázkou zostáva, aká nálada v gréckej spoločnosti nakoniec prevládne a vyhrá.
Článok vyšiel v týždenníku Ekonom.