Šéf ratingovej agentúry Standard & Poor 's Deven Sharma tento rok v auguste prišiel s prekvapivou a veľa nemilou správou: jeho tím znížil hodnotenie najväčšej svetovej ekonomike. Bolo to však jedno z jeho posledných verejných vystúpení. Čoskoro potom, čo Spojeným štátom "jeho" agentúra zrazila rating z AAA na AA +, ho vedenie materskej firmy McGraw-Hill odvolalo a na jeho miesto dosadilo bývalého bankára zo Citibank Douglasa Petersona.
Výmena vo vedení jednej z "veľkej trojky" najvplyvnejších svetových ratingových agentúr vyvolala špekulácie, že za ňou stojí politický tlak a že je "trestom" za znížené ohodnotenie USA. Napriek tomu, že oficiálne vysvetlenie tvrdilo, že za odvolaním je dlho plánovaná akcia. Americká politická scéna totiž na zníženie ratingu reagovala veľmi podráždene. "Agentúra S & P neznížila rating kvôli neschopnosti splácať dlhy. Vidím tento krok ako vyjadrenie nedôvery v politický systém," komentoval rozhodnutie Standard & Poor 's nahnevaný prezident Barack Obama.
Rozruch okolo Sharmovho odvolania ilustruje dve skutočnosti. Jednak ratingové agentúry v dôsledku recesie získali obrovský vplyv na fungovanie celých ekonomík. Zneistení investori totiž ich hodnotenia využívajú pri svojom rozhodovaní, kam dať svoje peniaze, vo väčšej miere ako predtým. A za druhé sa stali tŕňom v oku politikov problémových krajín, ktorým znižovaním ratingov "búrali" snahu o maskovanie skutočných problémov. Preto sa ako americkí, tak európski politici snažia o čo najväčšie obmedzenie vplyvu veľkých agentúr na fungovanie trhov.
Vzhľadom k tomu, že predovšetkým európska dlhová kríza ďalej eskaluje, budú ratingovky pod drobnohľadom aj v budúcom roku. Už teraz totiž všetky tri najvýznamnejšie, okrem Standard & Poor 's ešte Fitch a Moody' s, varovali, že v januári alebo februári prikročia k ďalšej vlne znižovania stupňov európskych krajín. A to vrátane tých, ktoré si doteraz držali najvyššie hodnotenie AAA, teda napríklad Nemecka, Rakúska alebo Holandska.
Alergia na ratingy
Nevraživosť politikov voči ratingovým agentúram je pochopiteľná. Akákoľvek zmena ratingu krajiny alebo konkrétnej firmy sa prejaví na prehnaných reakciách finančných trhov, hoci bývajú tieto skutočnosti väčšinou dobre známe už pred "osudovým" oznámením agentúr. Najhoršie dôsledky majú teraz straty kvalitných ratingov pre európske krajiny. Vo väčšine došlo od začiatku prvého kola krízy v roku 2008 k niekoľkonásobnému zníženiu ratingov, čo sa odráža na stále vyššie úročených dlhopisoch. Tie v prípade Grécka, Portugalska a Írska vyšplhali dokonca tak vysoko, že je dotknuté krajiny prestali byť schopné splácať, a boli nútené požiadať Európsku úniu o finančnú pomoc.
Niektorí európski politici preto dospeli k záveru, že za európsku krízu môžu práve agentúry. Eurokomisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier nedávno navrhoval obmedzenie ich obrovského vplyvu. "Musíme si klásť otázku, akú úlohu zohrali agentúry v kríze, ktorá postihla krajiny eurozóny. A či zohľadňujú dostatočne snahu krajín sa s dlhmi vysporiadať," vyhlásil Barnier. Prekáža mu pritom predovšetkým vyššie spomínaná "veľká trojka" agentúr. Barnier preto prišiel s radom možných opatrení, ktoré by ich vplyv zmenšili - napríklad formou väčšej podpory hodnotenia iných, menších ratingových spoločností.
Ekonómovia však upozorňujú, že hoci ratingové agentúry nie sú bez chýb, nemala by sa im dávať vina za všetky problémy. "Za znížením ratingu nestoja žiadne politické dôvody. Našou úlohou je nazvať riziká objektívne pravým menom, robíme to v prospech investorov," obhajoval sa odvolaný Deven Sharma.
(Ne) oprávnená kritika
Napriek tomu možno na kritike agentúr nájsť aj mnoho racionálnych výčitiek. "Keď urobia chybu, nenesú za to žiadnu zodpovednosť," hovorí ekonóm Mark Holmer z rakúskeho Medzinárodného ekonomického inštitútu. Agentúry sú súkromnými firmami a za hodnotenie nemajú právnu zodpovednosť, hoci môžu svojou chybou štáty alebo firmy poškodiť. Aj preto eurokomisár Barnier navrhol zavedenie legislatívy, ktorá by umožnila agentúry žalovať.
S rastúcim významom, ktorý "áčku" či "béčkam" v hodnotení prikladajú investori, dôsledky chýb významne vzrastajú. Standard & Poor 's a ostatní sa ich pritom občas dopúšťajú. Posledný "malér" sa odohral v novembri. Agentúra Standard & Poor 's na svojom webe omylom zverejnila správu o znížení hodnotenia Francúzska zo stupňa AAA na AA +, čím vyvolala okamžitú reakciu na trhoch - zvýšenie požadovaných úrokov z francúzskych dlhopisov a pokles cien akcií bánk. Hoci chybu rýchlo uznala a vysvetlila ju technickými problémami, škody neboli zanedbateľné.
Ďalšia výčitka smeruje k trhovému pôsobeniu agentúr. Tie okrem hodnotenia štátov poskytujú ratingy firmám, ktoré im za túto službu platia. Podľa odborníkov tak môže dôjsť ku konfliktu záujmov, keď sa agentúra v snahe "zapáčiť sa" klientovi, napríklad banke, môže nechať ovplyvniť pri hodnotení. Barnier preto navrhuje, aby sa agentúry museli vo firmách "striedať", aby nemohli tomu istému zákazníkovi poskytovať služby po príliš dlhú dobu.
Posledná a zrejme najtrefnejšia výčitka spočíva v obmedzenej schopnosti agentúr predpovedať nečakané udalosti. Tá sa prejavila najviac pred rokom 2007, kedy Moody´s a spol. zaštítil balíky bezcenných derivátov z toxických hypoték vysokými ratingmi. Tým prispeli k ich bezstarostnému nakupovaniu investormi a potom aj vypuknutiu finančnej krízy. Podobne je tomu s hodnotením štátov. Analýza denníka Wall Street Journal totiž ukázala, že ratingové spoločnosti neboli v minulosti schopné včas odhaliť ani hroziaci bankrot konkrétnych štátov.
Európa v úlohe krotiteľa
Na základe týchto výčitiek sa predovšetkým Európa rozhodla viesť proti ratingovým agentúram frontálny útok. Ten mal podľa predstáv eurokomisárky pre spravodlivosť Viviane Redingovej spočívať napríklad v požiadavke na Spojené štáty, aby "veľkú trojku" donútili rozdeliť na viac firiem. Miesto troch agentúr by ich malo byť napríklad šesť s ďaleko menším vplyvom.
"Môžeme vytvoriť nezávislé európske a ázijské ratingové agentúry," znel druhý návrh Redingovej. Európska komisia sa preto v minulých mesiacoch intenzívne zaoberala možnosťou zriadenia špeciálnej európskej ratingovej spoločnosti, ktorá by fungovala nekomerčne. Zároveň by mala "triezvejšie" hodnotiť európske štáty. Práve v tom však podľa analytikov spočíva háčik: agentúra v područí Európskej komisie by bola investorom na smiech.
Vzhľadom k tomu, že ani v roku 2012 kríza neutíchne a kvôli znižovaniu hodnotenia si ratingové agentúry nahnevajú politikov ešte viac, možno očakávať ďalšie zvyšovanie tlaku na nežiaducich hodnotiteľov. Ak dodržia sľub a znížia ratingy v doteraz "nedotknuteľných" krajinách vrátane Nemecka, dlhová kríza naberie na obrátkach. Zadlžovanie sa totiž predraží aj tým, ktorí doteraz zachraňovanie rozpočtových hriešnikov financovali a museli si na to požičiavať.
Jan Němec
článok vyšiel v týždenníku Ekonom