Game over, eurozóna (komentár dňa)

Tento víkend na telekonferencii ministri financií eurozóny vytvorili priestor pre prípadnú španielsku pomoc vo výške až 100 miliárd eur. Euroskupina bola informovaná, že španielska vláda čoskoro príde so žiadosťou o pomoc, ktorá bude poskytnutá z EFSF (euroval I – dočasný )/ESM (euroval II – permanentný) na rekapitalizáciu španielskych finančných inštitúcií. Pôžička musí pokryť odhadované kapitálové požiadavky a ďalšiu poistku až do sumy 100 mld. eur. Vyhodnotenie veľkosti pomoci vykoná Európska komisia, ECB, EBA (Európska banková autorita – európsky bankový regelátor) a MMF. Ako agent španielskej vlády bude konať Fond pre riadenú bankovú reštrukturalizáciu (FROB), ktorý získa finančné fondy a presmeruje ich do rizikových finančných španielskych inštitúcií.

Do summitu európskych lídrov, ktorý sa koná 21. júna, by malo Španielsko oficiálne požiadať o pomoc (teda tesne po rizikových gréckych voľbách zo 17.júna). Stane sa tak štvrtou krajinou (doteraz Grécko, Írsko a Portugalsko), ktorá získa pomoc z eurozóny. Avšak táto pomoc je výrazne iná - neobsahuje žiadne podmienky šetrenia štátu a pôjde priamo španielskym bankám. Ostatné krajiny, najmä Írsko, budú túto pomoc znášať veľmi ťažko, keďže záchrana ich vlastných bánk stála krajinu až 30% HDP. Práve toto je najrizikovejší pohľad na španielsku finančnú pomoc. Španielska vláda má predstavu, že finančná pomoc z eurovalu pôjde priamo španielskym bankám, pričom sa finančná pomoc nepremietne do celkového dlhového zaťaženia španielskej vlády. Nemecko však striktne odmieta tento výhľad a chce postupovať írskou cestou, kedy si španielska vláda požičia a zdroje poskytne svojim rizikovým bankám. Dlžníkom tak bude španielska vláda, ktorá sa však snaží hľadať úskalia, aby si tento záväzok nezaviazala na krk. Zabúda však na to, že ESM nemôže byť akcionárom súkromných bánk a zároveň by tak to bol tvrdý podraz na írskej vláde, ktorá chcela takéto riešenie, ale v novembri 2010 jej takéto riešenie bolo odmietnuté. Reakcia na seba nenechala dlho čakať a hneď po schválení pomoci Španielsku sa ozvalo Írsko, ktoré požaduje retroaktivitu svojej pomoci z EFSF (eurovalu I), tvrdí agentúra AFP.

Španielske problémy však záchranou svojich bánk určite končiť nebudú (odhadované riziko zlých úverov je pri španielskych bankách až na úrovni 200 mld. eur). To, že španielske banky (možno) dostanú pomoc, môže byť len predohra k ďalšej pomoci - pre španielsku vládu. Španielska vláda potrebuje prefinancovať 82,5 mld. eur do konca roka, regionálne španielske útvary ďalších 15,7 mld. eur, čo vytvára hrozbu ďalšieho úverovania španielskej vlády o ďalších 100-150 mld. eur vo veľmi blízkej budúcnosti. Ratingová agentúra Moody's sa už minulý týždeň nechala počuť, že dlhy vlád v eurozóne začínajú vykazovať riziká nezlučiteľné s investičným stupňom ratingu (obrázok č.1). Agentúra Fitch už znížila rating Španielska na BBB, tesne nad „junk“ teda odpadom, kedy už bude španielska vláda mimo hry v boji o získavaní zdrojov z finančných trhov. Aktuálny výnos benchmarkových 10-ročných dlhopisov španielskej vlády je na úrovni 6,5% p.a., teda tesne pod hranicou smrti (7% p.a.), kedy bude pomocou španielskej vlády len otázkou hodín, pričom odpočítavanie sa už spustilo. Hlavný ekonóm Intermoney v Madride sa v španielskej TV vyjadril, že Španielsko je tesne nad neinvestičným ratingom a nakoniec v neinvestičnom pásme aj skončí, štvrtá najväčšia ekonomika eurozóny sa potápa a sťahuje so sebou i zvyšok eurozóny. Ďalším na rade je totiž Rím a výsledkom v tomto prípade je iba „game over, eurozóna“. Štiepenie vo vnútri eurozóny (nielen politické) sa už prejavuje, ak by totiž španielska vláda žiadala o pomoc z EFSF (dočasného eurovalu), Fíni budú opätovne žiadať, aby Španieli zložili kolaterál na krytie fínskeho podielu.

Obrázok č.1: Výhľad vládnych dlhov európskych krajín v roku 2012

Až päť krajín eurozóny má v súčasnosti vládny dlh nad 100% HDP, pričom tento stav je dlhodobo neudržateľný. Čo vyvoláva otázniky minimálne nad Talianskom pri pohľade na stav nákladov pri talianskom vládnom dlhu.

Brusel má jasno vo veci k španielskej finančnej pomoci: "Španielska vláda musí prevziať zodpovednosť za finančnú pôžičku. Španielsko bude musieť podpísať dohodu o porozumení o bankách. Podmienky finančnej pomoci budú cieliť len na španielsky bankový sektor. Očakávame, že žiadosť o pomoc príde vo veľmi krátkej dobe. Úrokové sadzby budú záležať na trhových podmienkach. Pôžičky z ESM budú mať status preferenčného veriteľa."

Ako sme už naznačili, Madrid stále nehovorí o tom, že ide o finančnú pomoc krajine, ale o úverovú linku pre banky. Nech ide ale o akúkoľvek formu asistencie, dlh krajiny bude rásť. Španielsku sa nepodarilo presadiť najpreferovanejší scenár,  kedy by ESM (permanentný euroval) rekapitalizoval priamo rizikové španielske banky. Miesto toho sa krajine podarilo získať pomoc pre banky bez nutnosti ísť cestou uťahovania opaskov a podmienky pomoci by nemali vôbec ovplyvniť štát, ale len banky, ktoré dostanú pomoc. Predbežne sa hovorí o pomoci v objeme 100 mld. eur. MMF odhaduje, že banky by potrebovali 40 mld. eur kapitálu. Zvyšok preto bude poskytnutý buď na financovane dlhu alebo na ďalšiu záchranu bánk. Prípad so španielskou finančnou inštitúciou Bankiou ukazuje, že oficiálne odhady nebývajú veľmi presné (od 5 mld. eur, sme sa dostali až takmer k 23,5 mld. eur, i ten nemusí byť posledný). Výška pomoci bude sfinalizovaná po zverejnení výsledku auditu španielskych bánk, ktoré robia externé firmy. Výsledky by mali byť známe už 21. júna, takže rozsah pomoci by sme mohli vidieť už skoro. Pri pomoci 100 mld. eur pôjde o najväčšiu záchranu bankového sektora v Európe. Írske banky dostali 35 mld. eur, grécke banky 24 mld. eur a portugalské banky 12 mld. eur.

Veľmi dôležité bude to, kto pomoc poskytne a komu. ESM ešte nefunguje, takže pomoc by mal poskytnúť EFSF. Otázkou je, či ju poskytne do rúk záchrannému španielskeho fondu FROB alebo priamo vláde. Španielska vláda bude určite trvať na tom, aby pomoc išla cez FROB. Vtedy totiž bude euroval len senior veriteľ voči španielskemu fondu FROB a nie nadriadený veriteľ voči všetkým ostatným držiteľom španielskeho vládneho dlhu. Úlohou takéhoto poskytnutia pomoci je zabezpečiť to, aby investori nezačali vypredávať španielske dlhopisy, pretože by sa mohli začať báť nejakej formy PSI (príklad gréckeho dlhového swapu, kde sa súkromní veritelia museli vzdať časti svojho dlhu). Investori sa už toho aj tak boja, kedy podiel zahraničného vlastníctva španielskych dlhopisov poklesol na 37% z 50%. 

Oficiálne zdroje EÚ priblížili plány na záchranu španielskeho bankového sektora aj v pondelok večer. Aby sa vyhli senior statusu ESM, záchranu španielskych bánk zabezpečia dlhopisy EFSF - podobne ako u Grécka. Neskôr môže úvery prevziať ESM, avšak tieto úvery nebudú mať status seniority, teda nebudú musieť byť uspokojené prioritne a investori sa nebudú obávať ďalšie PSI. Fínsko bude žiadať kolaterál na svoj podiel na záchrane, čo môže stáť čas. Fínsko sa tak môže postupne tiež týmto spôsobom obísť so svojou kolaterálovou požiadavkou. Práve tieto cestičky ako obchádzať jeden druhého vytvárajú nedôveru v existenciou garancií, eurovalov a celej budúcnosti eura.  

Kým Španielsko o pomoci hovorí ako o úverovej linke, asi nikoho nepresvedčia, že nejde o záchranu. Líder španielskych socialistov Alfredo Perez povedal:  „Vláda sa nás snaží presvedčiť, že sme vyhrali lotériu.“ Táto výhra však zvýši zadlženie krajiny o 10 percentuálnych bodov. Pomer dlhu k HDP bol na konci minulého roka 68,5%. Jediné pozitívum je, že pomoc nezvýši deficit a že nie je spojená s uťahovaním opaskov. Plán obmedziť deficit v roku 2014 na 3% HDP pri nezamestnanosti na 24,4 oproti 7,9% v roku 2008 je aj tak v podstate uťahovaním opaskov, pretože ekonomika fungujúca hlboko pod potenciálnym produktom by potrebovala oveľa vyššie stimuly.

Nová záchrana krajiny v eurozóne, už štvrtá od roku 2010, ale nebude bez externých efektov. Tsipras z gréckej strany Syriza už povedal, že udalosti v Španielsku poukazujú na správnosť postoja ich politiky, teda že nátlakom dokážu veľa. Bývalý grécky minister financií Venizelos tiež povedal, že záchrana Španielska je pre nich pozitívna, pretože ukazuje, že okolo eurozóny sa vytvára záchranná sieť. Grécko ju po voľbách (17.júna) rado využije a spadne do nej. Írsko tiež bude chcieť využiť záchranu bez dodatočných podmienok a bude chcieť prehodnotiť svoj plán záchrany, ak sa španielskej vláde ustúpi viac ako írskej vláde. Nakoniec, o pomoc z krajiny PIIGS nepožiadalo už len Taliansko a práve to môže byť krajina, ktorá bude ďalším cieľom nájazdu trhu. S tým, ako rastie angažovanosť eurovalu, rastie aj podiel Talianska na jeho záväzkoch. Skôr než požiada o pomoc Taliansko, asi bude o pomoc musieť požiadať Cyprus, ktorý už povedal, že podmienky španielskej pomoci sú veľmi výhodné.

Eurozóna tak možno otvára poslednú kapitolu svojej existencie v súčasnej forme, jej budúcnosť pri nastavených parametroch a pravidlách je viac ako nepredstaviteľná. Ukazuje sa totiž krutá pravda o finančnej demokracii v eurozóne, že je lepšie byť zachránený, než zachraňovať, čo začína byť z nášho pohľadu zneužívané (nielen Grékmi). Aktuálny stav tak smeruje k štiepeniu eurozóny , alebo užšiemu spojeniu (čo v súčasnosti pri skúsenostiach s niektorými južanskými ekonomikami je asi už nepriechodné).