Na víkendové vyhlásenie francúzskeho ministra hospodárstva Nicolasa Sarkozyho, podľa ktorého by nové členské štáty EÚ s nízkymi daňami nemali mať nárok na peniaze zo štrukturálnych fondov, zareagovala exministerka financií Brigita Schmögnerová slovami: "Ťažko možno čakať, že štáty ako Francúzsko, Nemecko, Belgicko, ktoré majú vysoký deficit, by si mohli dovoliť znižovať daňové zaťaženie."
Jej reakcia neprekvapuje: od ľavicového politika a ekonóma možno skutočne ťažko očakávať, že by si vedel predstaviť znižovanie daňového zaťaženia pri vysokom rozpočtovom deficite. Otázne je, či je sama presvedčená o odôvodnenosti svojho ďalšieho tvrdenia: "Ak by bol minister Mikloš na mieste Sarkozyho, tak by asi postupoval rovnako."
Nuž o tom možno úspešne pochybovať. Liberálni ekonómovia totiž vidia liek na vysoký rozpočtový deficit v podpore ekonomického rastu znížením daňového zaťaženia podnikov aj za cenu zníženia výdavkov štátu. Z ich pohľadu môžu vysoké štátne výdavky urýchliť ekonomický rast len krátkodobo, z dlhodobého hľadiska ho spomaľujú. Liberáli sú presvedčení, že vysoké dane oslabujú motiváciu ľudí na výkon a sporivosť, čo vedie k zníženiu ponuky práce a tvorby kapitálu. Ak robí Ivan Mikloš liberálnu politiku na Slovensku, netreba pochybovať o tom, že by ju robil aj ako francúzsky minister financií, kde je oveľa väčší priestor na šetrenie v štátnej kase.
Rakúsky minister financií Karl-Heinz Grasser povedal nedávno pre Trend, že zníženie daní zo zisku z 34 na 25 percent zvýšilo záujem o investície v Rakúsku o 35 percent. Ak vychádzame z niekoľkonásobne vyšších platov Rakúšanov, nie sú to teda len nízke mzdy, ktoré priťahujú investície, ako sa nám snažia vsugerovať odbory a slovenská ľavica. A nie je bez zaujímavosti, že najviac oslovila rakúska daňová reforma práve investorov z Nemecka.
Kto z nás by si neprial, aby boli na Slovensku vyššie platy, vyššia zamestnanosť, viac pracovných príležitostí, nižšie ceny, kvalitnejšie cesty , školstvo alebo zdravotníctvo? Skúsme úprimne veriť, že liberál Ivan Mikloš si to želá rovnako ako sociálna demokratka Brigita Schmögnerová. Rozdiel je v spôsobe, ako chcú tento cieľ dosiahnuť. Schmögnerová by robila takmer všetko inak ako Mikloš. To je vzhľadom na jej politickú orientáciu v poriadku. V kontexte budúcich volieb je však zaujímavé, že Róbert Fico by robil mnohé tak ako Mikloš a mnohé inak ako Schmögnerová. Ona by pred znižovaním sadzby dane z príjmu podnikateľov uprednostnila daňovú podporu investovania, Smer mal vo volebnom programe zníženie daní z príjmov podnikateľských subjektov až na 18 %. Fico sľuboval, že náklady podnikateľov na pohonné látky budú v plnej výške daňovým nákladom, za čo by Schmögnerová nehlasovala ani náhodou.
Tieňová vláda Smeru má ministra hospodárstva, ministra pre strategický rozvoj aj ministra energetiky, ale nemá ministra financií. Ficova politika je založená na ekonomickom analfabetizme a snahe zapáčiť sa, Schmögnerovej názory na kompaktnej ľavicovej ekonomickej teórii a názoroch, ktoré napodiv nezmenila ani po ich overení praxou v kresle ministerky financií. Signifikantné pre rozpor medzi sľubmi a činmi Smeru je " omyl" dvoch podnikateľov -- poslancov Smeru R. Kaliňáka a M. Kondróta, ktorí hlasovali za Miklošovu rovnú daň z príjmov, napriek tomu, že Smer bol ústami svojho lídra jednoznačne proti. Signifikantné pre pochopenie čistých ľavicových politických postojov na Slovensku je porovnanie popularity Fica a Schmögnerovej.
StoryEditor