Fed je ako slon v porceláne (komentár dňa)

V médiách hlavného prúdu môžeme počuť o tom, ako Federálny rezervný systém zachránil celý svet a bez Bena Bernankeho by sme azda po septembri 2008 upadli do akejsi ekonomickej doby ľadovej. Nič nemôže byť ďalej od pravdy a ako si ďalej ukážeme, táto logika je úplne zvrátená. Začnime však najprv s metodológiou porovnania ekonomickej „vedy“ a iných, reálnych vied (napr. fyziky). Práve toto je ten kritický bod, kde je naše vnímanie sveta úplne iné v porovnaní s centrálnymi bankármi.

So stopercentnou istotou môžeme určiť, pri akej teplote zamŕza voda a s veľkou presnosťou napr. odhadnúť to, ako ďaleko sa dostane vesmírne plavidlo povedzme s 1000 litrami paliva. Takúto presnosť dosahujeme, pretože existujú konštanty, ktoré sa nemenia a na základe ktorých môžu byť vytvorené rovnice. Takéto konštanty sa však nevyskytujú v ekonómii, keďže táto veda (v reálnom svete má však ekonómia od exaktnej vedy veľmi ďaleko) sa zaoberá ľudským správaním, ktoré sa môže zmeniť v ktoromkoľvek momente. Ak cena zemiakov ostane rovnaká desať rokov, neznamená to, že sa nemôže zmeniť nasledujúci deň. Skutočne, nemali by sme brať vážne nikoho, kto sa nás bude snažiť ohúriť zložitými rovnicami podobným tým z fyziky. Na papieri síce môžu vyzerať „sexi“, avšak dáta hovoria jasnou rečou – nefungujú.

Žiaľ, (nielen) v americkom Fede si to tamojší centrálni plánovači stále nevedia, alebo možno nechcú, uvedomiť. Každá ich štúdia je písaná v duchu ako keby v ekonomike existovali nejaké konštanty. Naozaj niekto predpokladá, že jestvuje nemenný vzťah medzi jednou ekonomickou veličinou (napríklad úrokmi) v Spojených štátoch, v Rusku alebo kdekoľvek inde na svete? Oplatí sa potom vytvárať obchodovacie modely založené práve na týchto predpokladoch? Mohli by sme sa opýtať na názor napríklad „géniov“ zo spoločnosti LTCM, ktorých komplikované kvantové modely, vychádzajúce práve z takýchto predpokladov, takmer položili celý finančný svet a pre pánov z amerického Fedu znamenali pár vrások na čele.

Taktiež je tak trochu čudná všeobecná dôvera v „moderné“ keynesiánske vnímanie sveta, ktoré hovorí o tom, že dopyt poháňa ekonomiku a nie produkcia. Keď sa pozrieme okolo seba a vidíme všetky tie iPhony, iPady, širokouhlé obrazovky, nie je to dôkaz toho, že je to výroba, ktorá poháňa ekonomiku? Kde by sme boli bez výroby všetkých týchto produktov? Isteže, všetci keynesiánci by teraz vzniesli námietku, že potrebujeme dopyt, aby sme tieto produkty následnej aj kúpili. Našou odpoveďou by bolo, či neveria v „zákon“ ponuky a dopytu. Neveria, že produkty, ktoré sa raz vyrobia sa prispôsobia trhovej cene? Nie je to náhodou tak, že cena produkcie sa prispôsobí cenám na spotrebiteľskej úrovni a že trh sa „vyčistí“ pri akejkoľvek cene? Opäť sa teda pýtame, veríte v ponuku a dopyt alebo nie?

Zvláštne je však to, že väčšina akademikov uznáva teóriu ponuky a dopytu a následné stanovenie ceny trhom, hlavne čo sa týka mikroekonómie, ale akonáhle sa diskusia presunie na fungovanie makroekonomiky, túto teóriu začínajú popierať.

Zo súčasného stavu by sme však nemali obviňovať iba centrálne banky. Vlády im takisto vo veľkej miere „pomáhajú“. Kedysi bolo cieľom americkej vlády to, aby sa mzdy neznižovali, čo tiež nemá príliš veľké opodstatnenie, ale budiž. V Amerike ako ju poznáme dnes, vláda svoj postoj „mierne“ zmenila. A to tak, že sa snaží stále vo väčšej miere „pomáhať“ nezamestnaným napríklad tým, že predlžuje dávky v nezamestnanosti. Je naozaj takým veľkým prekvapením, že nezamestnanosť dosahuje tak vysoké úrovne, keď platíte ľuďom za to, aby nepracovali? Čím štedrejšie sú benefity počas nezamestnanosti človeka, tým je nezamestnanosť vyššia a zvyšuje sa aj čas strávený hľadaním novej práce. Nemalo by väčší zmysel zrušiť takúto politiku, ktorá priamo spôsobuje nezamestnanosť?

Závery ohľadom nezamestnanosti majú však centrálni bankári úplne rozdielne. Tí neustále volajú po tlačení peňazí, aby sa znova naštartoval „dopyt“. Takéto uvažovanie vyústilo v to, že ponuka peňazí sa od založenia Fedu zvýšila o 12 230% a to je pritom jedným z prvoradých cieľov Fedu udržiavať stabilnú cenovú úroveň. Táto úloha je však takisto úplne zbytočná. Čo je zlé na tom, keď ceny v ekonomike klesajú ako je tomu napríklad v IT sektore? Prečo by sme mali chcieť stabilné ceny? A koniec koncov, podarilo sa teda pánom z Fedu tento cieľ počas ich pôsobenia dosiahnuť? Od vzniku Fedu sa ceny na spotrebiteľskej úrovni zvýšili o 2241%. O akej cenovej stabilite sa tu potom bavíme?

Centrálni bankári môžu namietať, že stabilné ceny sú iba sekundárnym cieľom Fedu a skutočným cieľom je zabrániť vážnym poklesom v ekonomike, ale od vzniku Fedu sme boli svedkami osemnástich recesií, vrátane Veľkej hospodárskej krízy a poslednej finančnej krízy. Tieto poklesy znamenali krachy na burzách, milióny nezamestnaných a veľké množstvo bankrotov. Ako si niekto môže myslieť, že Fed dosiahol vo svojej činnosti akýkoľvek úspech?

Môžeme ostať mierne zmätení pri fakte, že teória biznis cyklu rakúskej školy ekonómie, vytvorená Misesom, Hayekom alebo Rothbardom, na všetky tieto dôsledky upozorňovala. Podľa tejto teórie, je to práve tlačenie peňazí centrálnymi bankami, ktoré spôsobuje biznis cyklus, ale tie sa akoby nemali záujem poučiť a aj napriek empirickým dátam, ktoré volajú po nezasahovaní centrálnej entity do ekonomiky, pokračujú v masívnom tlačení peňazí.

Podľa teórie biznis cyklu, ak tlačíte peniaze, tie sektory, kam sa tieto peniaze dostanú, prekvitajú. Ak zastavíte tlačenie peňazí, tie isté odvetvia skrachujú. Vo väčšine prípadov si čerstvo vytlačené peniaze z Fedu, resp. ich elektronický ekvivalent, nájdu v prvom rade cestu na Wall Street a iné kapitálové trhy, a preto pre ekonómov rakúskej školy nie je prekvapením, že pády sú najviac dramatické práve v týchto oblastiach. Ben Bernanke však naďalej vníma ekonomiku Spojených štátov ako jedno veľké laboratórium a ľudia pre neho predstavujú pokusné králiky, na ktorých testuje svoju intelektuálnu zvedavosť v podobe operácií ako kvantitatívne uvoľňovanie alebo Twist. V jednom si však môžeme byť istí, a síce, že tento experiment bude mať v konečnom dôsledku mnoho nezamýšľaných dôsledkov.