Právo
Našu súčasnosť poznačili extrémne vízie spoločnosti: nepríjemná spomienka na totalitnú formu kolektivistického štátu a predstava, že by ju mal radikálne vystriedať bezbrehý liberalizmus, keď sa má každý o seba postarať sám a podľa niektorých predstáv potrebujeme namiesto štátu maximálne hasičov v čase storočnej vody. Za nepatričnú "tretiu cestu" je však vydávaný zodpovedný sociálny štát s dostatkom slobody pre každého jednotlivca, ktorý však dokáže mať vyvinutý zmysel pre solidaritu so slabšími. Pojem sociálny štát je tiež v posledných rokoch démonizovaný ako neobratná "ochranná ruka štátu", ktorá okolo seba sype bezhlavo peniaze a nemyslí na zajtrajšok. Uvedomujem si pritom jeden paradox a zrejme by ho nebolo také ťažké dokázať. Išlo by len o to nájsť na stranách novín a v archívoch televízií vystúpenia niektorých publicistov a politikov, ktorí jeden deň zosmiešňujú úlohu štátu ( predovšetkým sociálneho), prípadne ním občanov strašia, a o niekoľko dní neskôr, keď vzniknú nejaké závažnejšie problémy, sa hlasne dožadujú, aby sa štát o svojich občanov staral a riešil ich problémy. Som presvedčený, najmä po posledných skúsenostiach s povodňami, že sociálny štát osvedčuje svoj hlboký zmysel. Vyrovnanie sa s krízami a so škodami si vyžaduje koncepciu sociálneho štátu, pretože bez tejto koncepcie by sa dalo vyhlásiť, že zničené domy v obci Metly sú súkromnou záležitosťou postihnutých.
(Skúsenosť namiesto politických hesiel, Vladimír Špidla, premiér ČR, 22. 8.)
Le Temps
Štyri mesiace pred summitov Kodani, ktorý bude rozhodujúci pre stavbu spoločného domu, prírodná katastrofa vytvára novú Európu. Od Prahy cez Drážďany, Salzburg, Budapešť a Bratislavu, dramatické povodne vytvárajú multinárodné spoločenstvo poškodených. Katastrofa tak má aj svoje svetlé stránky, a to nielen pre politikov, ale pre celú Európsku úniu. Stalo sa vrece s pieskom symbolom európskej integrácie? Pred záplavami neboli vzťahy v tejto časti Európy práve uvoľnené. Nemecku, Rakúsku a Maďarsku sa nepáčilo, ako ČR lipne na Benešových dekrétoch. Česi zase obviňovali Rakúsko, že pre výstavbu jadrovej elektrárne Temelín blokuje prístupové rokovania s EÚ. Potom však prišla veľká voda a spory medzi susedmi sa cez noc pretavili na improvizovanú solidaritu.
(Štáty strednej Európy odhaľujú svoj spoločný údel, Serge Enderlin, 22. 8.)