Vo všeobecnosti boli počas roka najvolatilnejšie jenové krosy. Najmä jen voči emerging menám ako forint, rubeľ alebo mexické peso. Najviac sa tu prejavovali periódy ochoty podstupovať riziko (tzv. risk on) na trhoch a obdobia úteku do bezpečia (tzv. risk off) so zatváraním carry pozícií. Rast alebo pokles jenových krosov sa menil najmä podľa toho ako veľmi sa vyostrovala resp. upokojovala situácia okolo dlhovej krízy v eurozóne.
| Vývoj kurzu jenu voči doláru |
Najviac posilňujúcou menou voči euru a doláru na celom svete bol maďarský forint (štatistiky dát Bloomberg k 14. decembru). Od začiatku roka posilnil voči euru o 11 percent a voči doláru o 13 percent. Ak k tomu pripočítame pozitívne carry (úrokový diferenciál medzi úročením HUF a výpožičkou USD resp. EUR), potom celkový výnos z dlhej pozície v EUR/HUF priniesol 16 percent a v USD/HUF 18 percent.
| Vývoj kurzu eura voči forintu |
Forint tak urobil oproti roku 2011 obrat o 180 stupňov, keď bol jednou z najhoršie výkonných mien sveta. V predchádzajúcom roku oslaboval v dôsledku zhoršovania sa ekonomického výhľadu a neštandardnej hospodárskej politiky vlády Viktora Orbána. Zahŕňala napríklad uvalenie špeciálnych daní na banky a ďalšie podniky alebo prinútenie úverových inštitúcií, aby akceptovali straty z cudzomenových pôžičiek. Vyústilo to do série znižovania ratingov krajiny. Vyvrcholením oslabovania forintu bola neortodoxná zmena legislatívy, ktorá mala obmedziť nezávislosť centrálnej banky. Malo to za následok prerušenie rokovaní MMF a EÚ o medzinárodnej pomoci pre krajinu, ktorá strácala dôveryhodnosť na trhoch.
V roku 2012 však maďarský parlament vyhovel požiadavke MMF a EÚ a upravil zákon obmedzujúci nezávislosť centrálnej banky. Zároveň sa čiastočne blížili názory oboch strán o podmienkach pomoci. Forintu pomohla aj skutočnosť, že napätie v eurozóne sa stabilizovalo a rástol dopyt po rizikovejších investíciách. Viedlo to trhy k presvedčeniu, že Budapešť sa dokáže zaobísť aj bez pomoci MMF, keď je pokrok v rokovaniach s ním stále relatívne pomalý.
Takmer rovnaké zhodnotenie voči euru a doláru ako forint zaznamenal aj poľský zlotý (carry výnos dlhej pozície USD/PLN 16,3 percenta a EUR/PLN 14,3 percenta). Profitoval najmä zo solídneho stavu ekonomiky, ktorá sa javila ako značne rezistentná voči dlhovej kríze v eurozóne. Pomohli mu aj kroky ECB na stabilizáciu trhov cez LTRO tendre či neskôr cez silnú deklaráciu, že „urobí čokoľvek“ na záchranu eurozóny, čo podporilo dopyt po carry obchodoch.
|
Vývoj kurzu eura voči poľskému zlotému |
Na opačnom konci poradia stojí japonský jen. Ako „bezpečný prístav“ začal voči euru výraznejšie oslabovať od konca júla po tom, ako bolo jasné, že riziko rozpadu eurozóny je výrazne redukované. Ďalšia vlna jeho oslabovania prišla pre stávky, že k moci sa po predčasných voľbách dostane expremiér Abe. Jeho Liberálna demokratická strana chce oslabiť nezávislosť centrálnej banky Bank of Japan a tlačiť ju na väčšie uvoľnenie menovej politiky vrátane devízových intervencií. Tie by mali podporiť exportne orientovanú ekonomiku a pomôcť v boji proti deflácii. Jen tak stratil voči euru od začiatku roka na carry báze 10 percent.
V roku 2012 bol druhou najmenej výkonnou menou brazílsky real, keď voči slovenskej mene odovzdal po zohľadnení úrokového diferenciálu približne šesť percent, spotový kurz oslabil až o 12 percent. Jeho výrazne oslabovanie bolo kombináciou viacerých faktorov. Brazílska vláda bola v závere roka 2011 značne nespokojná s prílišnou silou domácej meny a tvrdila, že znižuje konkurencieschopnosť exportérov. Centrálna banka preto pristúpila k redukcii sadzieb pri znakoch spomaľovania ekonomiky, hoci ešte v lete 2011 ich zvyšovala. V rámci „vojny mien“ a snahe o zlepšenie exportérov na úkor iných krajín centrálna banka v úvode roka aj intervenovala proti vlastnej mene. Vláda tlmila silu realu aj prijatím legislatívy – špeciálnej dane z úverov v zahraničnej mene. Navyše real sa dostal pod tlak aj v dôsledku „risk off“ periódy súvisiacej s dlhovou krízou v eurozóne. Nakoniec real oslabil až do takej miery, že centrálna banka musela pristúpiť k intervencii na jeho podporu.
Čo čaká euro budúci rok
Pozrite si výhľad pre európsku menu na rok 2013:
• Mohlo by ísť o rok dvoch rozdielnych „polčasov“ pre euro.
• V jeho úvode očakávame, že euro by si mohlo udržiavať dnešný rastový kurz voči doláru.
• Vidíme priestor pre posilnenie až k úrovniam okolo 135 dolárových centov ako následku stabilizácia situácie na finančných trhoch a očakávaní aktivácie programu OMT Európskou centrálnou bankou.
• Tento program znižuje rizikovú prémiu periférií menovej únie a výrazne redukuje očakávania ohľadne jej rozpadu.
• Ostatné štatistiky platobnej bilancie eurozóny potvrdili jeho priaznivý efekt v podobe prítoku kapitálu na jej dlhopisový trh.
• Takisto sa stabilizujú nerovnováhy v rámci systému Target2, z čoho bude takisto euro benefitovať.
• Navyše vyriešenie situácie okolo fiškálneho útesu v USA by malo znižovať dopyt po dolári ako bezpečnom prístave.
• Akonáhle však vyprší pozitívny impulz z OMT a prítok kapitálu do eurozóny prameniaci z rebalancií portfóliu sa zastaví, do popredia sa dostanú lepšie americké makrofundamenty v porovnaní s eurozónou.
• Mohlo by to vyústiť do poklesu EUR/USD, pravdepodobne do spodnej polovice pásma 1,30-1,20 v druhej polovici roka.
• V dôsledku fiškálnej konsolidácie a stále utiahnutých menových podmienok periférie pretrvá celkovo v eurozóne komplikované ekonomické prostredie.
• Rastúca nezamestnanosť by mohla znížiť akceptáciu menovej únie v očiach verejnosti a politikov s opätovných rizikom nárastu jej rozpadu.
• Na limitovanie týchto rizík a podporu ekonomiky ECB pravdepodobne opätovne zníži úrokové sadzby s možnosťou zavedenia negatívnej O/N depozitnej sadzby, čo by malo spôsobiť odlev kapitálu z eurozóny.
• Slabé euro navyše pomôže exportnej konkurencieschopnosti EMU, ako jej hlavnému zdroju rastu.
• Rizikom tohto výhľadu by bol vyšší ako očakávaný rast globálnej ekonomiky v budúcom roku.
• Mohol by prameniť z lepšieho výkonu rýchlo sa rozvíjajúcich trhoch, keďže Západ bude naďalej pokračovať v deleveragingu.
• Ak sa ázijských a ďalších emerging ekonomikám podarí transformácia od exportno-investičného rastu smerom k modelu s vyššou domácou spotrebou rýchlejšie ako sa očakáva, eurozóna a jej mena by mohla nájsť pevnejšiu pôdu pod nohami vďaka čistým exportom.
| Vývoj kurzu eura voči doláru |
Stanislav Pánis
analytik J&T Banky