Ťažko nájdeme pre konsolidačný návrh slovenskej vlády na rok 2012 vhodnejší, výstižnejší výraz ako výsmech slovenských daňových poplatníkov. Alebo inak. V slovenčine dostala konsolidácia nové synonymum – je ním zvyšovanie daní.
Aby sa dodržal plánovaný deficit na rok 2012, je potrebné prijať príjmové, či výdavkové opatrenia vo výške 498 mil. eur. Vláda navrhuje opatrenia v rozsahu 600 mil. eur, viď tabuľka:
A prečo ide o výsmech?
Tristo miliónov eur z tejto sumy vláda zoberie priamo daňovým poplatníkom. Niektorým dobrovoľne (odhaduje sa návrat sporiteľov s odvodmi vo výške 71 mil.eur), ostatným nedobrovoľne (239 mil. eur). Rovnako osobitný odvod bánk, ani osobitná daň podnikov v regulovaných odvetviach nebude uhradená s láskou k vlasti, a štát ju má už de facto garantovanú. Nejde teda o návrh opatrení, ale len sumarizáciu už schválených opatrení. Na tejto strane rovnice už niet čo schvaľovať.
Pozrime sa však, ako chce vláda ušetriť na výdavkoch. Namiesto nakupovania dodatočnej ropy do štátnych rezerv započíta existujúce rezervy štátom vlastneného Transpetrolu. Nebudeme na tomto mieste hodnotiť zmysluplnosť požiadavky EÚ na 90 dňové zásoby ropou. Otázka znie inak: Prečo sme doteraz zásoby Transpetrolu nezapočítavali a ropu nakupovali? Z dokumentu nie je jasné, čo bude po roku 2015 (vláda nás tým asi nechce zaťažovať), každopádne táto „finta v účtovníctve“ nie je šetrením v pravom slova zmysle, maximálne tak lepším nakladaním so štátnym majetkom.
To isté platí pre realokáciu zdrojov v rámci ROP. Štát povie, že na konkrétny EU sponzorovaný program vyčlení XXX prostriedkov. Keď sa ukáže, že záujemcov je dosť a čerpanie ide dobre, správcovia programu sa snažia vyčerpať program na 100%. Pre úradníka verejnej správy je motiváciou minúť 100% rozpočtu, nie dosiahnuť maximum (optimum) za minimálne zdroje, ako je tomu v súkromnom sektore. 100% čerpanie sa dobre predáva, ľahšie sa žiada o opakovanie programu. Keďže však nie vždy sa podarí všetky zmluvy dotiahnuť do konca, štát pozbiera žiadostí viac ako je limit programu, aby sa náhodou nevyčerpalo menej. No potom sa môže stať, že pravidlá splní viac žiadostí a nakontrahovaný objem presiahne 100% pôvodne plánovanej sumy. Sumu presahujúcu plán musí uhradiť v celej miere štátny rozpočet a to je problém. Rozdávači na Ministerstve pôdohospodárstva prisľúbili o 282 mil. eur viac, ako bolo plánované. Na to je pohotové riešenie. Presunúť zdroje z ostatných nevyčerpaných programov do toho prečerpaného. To práve vláda schválila, a toto svoje „konsolidačné“ úsilie ohodnotila na 75,9 mil. eur (prečerpanie financované zo štátneho rozpočtu teda bude „len“ 206 mil. eur). Opäť ide o len účtovnícku fintu.
Posledné opatrenie patrí do štandardného zásobníka vlád neschopných prijímať úsporné opatrenia. Viazanie výdavkov štátneho rozpočtu, najlepšie plošné, je najprimitívnejšou formou šetrenia, ktoré nerozlišuje medzi zodpovednými a nezodpovednými úradmi. Obyčajne znamená odkladanie kapitálových transferov o ďalší rok neskôr. Ale aspoň to. Každopádne, tento jediný zaujímavý bod konsolidačného balíka vláda „objasnila“ slovami: O konkrétnej štruktúre viazaných výdavkov sa rozhodne v zmysle uznesenia vlády v priebehu septembra.
Ako sa bude šetriť, viď posledné opatrenie, teda nevieme. A bude sa vlastne šetriť, keď vláda potrebuje 500 mil. eur a navrhnutý „konsolidačný balíček“ má 600 mil. eur? Viazanie výdavkov (jediný bod, ktorý je šetrením) je totiž plánované v objeme 120 mil. eur).
Vláda predložila konsolidačný balíček, z ktorého zvyšovanie príjmov už bolo predtým schválené, a výdavkové opatrenia buď nie sú definované, alebo predstavujú účtovné finty. Načo ho vlastne predkladala?
Radovan Ďuranaanalytik INESS |