Počet politických subjektov na Slovensku ostáva konštantný. Po tom, ako si výťahová Strana občianskeho porozumenia (SOP) splnila svoju historickú úlohu a vyviezla svojho predsedu na najvyššie poschodie, mohla pred niekoľkými týždňami po piatich rokoch existencie pokojne naveky zaparkovať v suteréne. Tam podľa prieskumov verejnej mienky patrila už podstatne dlhšie. Jej posledný predseda Pavol Hamžík ešte stihol členom tejto strany odporučiť, že by bolo správne politicky pokračovať v Smere. Od Robetra Fica však Hamžík nedostal ponuku na teplé kresielko v jeho strane. Sám vraj definitívne zvolil smer preč od politiky. Nepáči sa to ďalším pohrobkom minulého volebného obdobia -- Strane demokratickej ľavice a Sociálnodemokratickej alternatíve, ktoré vraj s preferenciami SOP vážne počítali. Majú totiž pripravený proces integrácie núl.
Ak si niekto myslel, že by počet politických strán a hnutí, ktorých register ministerstva vnútra zaznamenal 109, mal klesnúť, mýlil sa. Členovia platformy združení okolo Vojtecha Tkáča, ktorí nedávno opustili rady rodného Hnutia za demokratické Slovensko -- Ľudová strana, prišli na to, že po odchode z hnutia si založia vlastný politický subjekt: Ľudovú úniu (ĽÚ). Cez víkend usilovne rokovali o programe, stanovách a ďalších organizačných otázkach. Včera rozbehli petičnú akciu. Získanie potrebných tisíc podpisov nebude problém. Ubehol presne mesiac od chvíle, keď Tkáč neochvejne tvrdil, že nemá úmysel zakladať nový politický subjekt: "Považujeme sa naďalej za členov, naše de facto vylúčenie je neplatné." Dnes už upozorňuje, že stanovy ľudovcov budú zásadne iné ako tie, ktoré pomáhali viacerí z nich presadiť v HZDS. Z perspektívnych voličov chce ĽÚ osloviť najmä odborníkov, živnostníkov, mladých ľudí a vysokoškolákov. Okrem toho, že túto skupinu už majú dôsledne rozobratú SDKÚ, ANO či Smer, nepriamo tak tkáčovci naznačujú, aký vzťah majú k voličom, ktorí ich dostali do parlamentu na kandidátke HZDS. Tam ich totiž volili vo výraznej miere najmä starší ľudia a ľudia so stredným a základným vzdelaním.
Podobne ako ostatní zakladatelia strán, tkáčovci cítia podporu v regiónoch, a práve na ne chcú v budúcnosti zamerať svoju pozornosť. Podľa vlastných slov vyhlásili vojnu Bratislave. S cieľom posilniť vplyv regiónov navrhnú vytvorenie dvojkomorového parlamentu. Veď dobre to znie a nič (ich) to nestojí. V parlamente už majú vlastný Klub nezávislých poslancov, aj keď tkáčovcom by sa pravdepodobne viac pozdávalo, keby ho mohli nazvať podľa novej strany. V tejto aktivite však asi nebudú úspešní, zatiaľ to vyzerá, že sa dodrží tradícia, podľa ktorej "stranícky" poslanecký klub môžu mať len strany, ktoré prešli parlamentnými voľbami. V každom prípade sa však Tkáčova jedenástka stala v parlamente silou, ktorú neradno prehliadať. Zákonodarný zbor sa totiž v krízových momentoch môže prestať principiálne deliť na koalíciu a opozíciu, a vtedy práve tkáčovci svojou ústretovosťou môžu byť aj pri relatívne nízkom počte rozhodujúcou silou. Je však len málo pravdepodobné, že ich sila pretrvá toto volebné obdobie. Tradície nepustia.
Jedna strana zanikla, druhá vzniká. Počet politických subjektov ostáva konštantný. Len nevedno, či je to dôvod na spokojnosť.
StoryEditor