V čase, keď Európa potrebuje silných lídrov v boji proti dlhovej kríze, kľúčoví politici Angela Merkelová a Nicolas Sarkozy doma strácajú. Politický osud nemeckej kancelárky a francúzskeho prezidenta môže závisieť od toho, ako sa vysporiadajú s krízou ohrozujúcou 17 krajín eurozóny.
„Ak euro zlyhá, zlyhá Európa,“ často prízvukuje Merkelová. Môže dodať, že ku dnu potom pôjde aj ona spolu so Sarkozym.
Pred budúcoročnými voľbami vo Francúzsku a v Nemecku v roku 2013 domáce sily posúvajú týchto dvoch politikov do protichodných pozícií. Sarkozy hľadá európsku integráciu, pričom Merkelová má nohu na brzde. Kancelárka je pod tlakom voličov, vplyvných médií a rebelantov v stredo-pravej koalícii, ktorí vyžadujú neposkytovanie ďalšej finančnej pomoci po tom, čo nepopulárna záchrana Grécka, Írska a Portugalska nezastavila šírenie krízy.
Prieskumy ukazujú, že tri štvrtiny Nemcov odmietajú ďalšiu pomoc Aténam. Po sérii prehier v krajinských voľbách sa jej minulý týždeň podarilo získať väčšinu v parlamente za posilnenie záchranného fondu eurozóny. „Už toho bolo dosť!“ hrmel denník Bild. Konzervatívne noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung upozornili, že parlamentné hlasovanie neznamenalo „neobmedzenú plnú moc pri záchranných orgiách“.
Minister hospodárstva Philipp Roesler, vodca slobodných demokratov, ktorí prepadli v nedávnych voľbách, je proti akémukoľvek nafúknutiu 440-miliardového eurovalu. To je predzvesťou prudších bojov, ktoré prídu pri druhej záchrane Grécka a tvorbe eurovalu číslo dva, ktorý má nahradiť dnešný dočasný záchranný fond.
Každé prichádzajúce hlasovanie bude zložitejšie ako predchádzajúce. To by mohlo posilniť Merkelovej prirodzenú opatrnosť a odolnosť pred veľkými ideami, ako sú dlhopisy eurozóny alebo rozsiahle spoločné programy na rekapitalizáciu európskych bánk.
Kancelárka opisuje svoju filozofiu riadenia krízy ako „jazdu s otvorenými očami“, postup „krok za krokom“ a vyhýbanie sa procesom, ktoré by sa mohli vymknúť spod kontroly.
Kritici hovoria, že existuje riziko, že jej krôčiky môžu predbehnúť nekontrolovateľné udalosti na finančných trhoch. „Nikdy nič neviedla. Chce byť osobou, ktorá sumarizuje na konci schôdzky,“ povedal bývalý európsky líder, ktorý sa roky zúčastňoval na stretnutiach únie.
Oproti tomu Sarkozy je doma pod tlakom, aby zabránil gréckemu bankrotu, ktorý by poškodil francúzske banky. Zároveň by mal robiť takú európsku politiku, ktorá by priniesla jeho opätovné zvolenie aj v časoch škandálov a ekonomického utlmenia.
„Nemožno nechať Grécko padnúť z ekonomických ani morálnych dôvodov,“ povedal po stretnutí s gréckym premiérom Georgom Papandreouom, pričom nakreslil paralelu s pádom americkej investičnej banky Lehman Brothers v roku 2008. „Odskákal si to celý svetový bankový systém.“
Prezident utrpel minulý týždeň prehru, keď jeho konzervatívci stratili kontrolu nad senátom prvýkrát od čias Piatej republiky v roku 1958. To v skutočnosti zabilo jeho plán na zavedenie „zlatého pravidla“ deficitu do ústavy. Tento záväzok urobili spolu s Merkelovou v snahe ubezpečiť trhy a upevniť rating Francúzska na úrovni AAA.
Sarkozyho prísľub vyčistiť politiku zatienili škandály o údajnom nezákonnom financovaní konzervatívnej volebnej kampane, podplácanie pri
predaji zbraní a špehovanie novinárov.
Francúzsko s dlhom 86 percent HDP je pod drobnohľadom trhov. Sarkozy sa musí vyvarovať predvolebného rozhadzovania a navrhnúť úsporný rozpočet. Nečrtá sa žiaden pozitívny faktor, ktorý by naplnil jeho predvolený sľub byť „prezidentom nákupnej sily“.
Francúzska pudová odpoveď na krízu je „viac solidarity“. To znamená požičiavať verejné peniaze na uľahčenie eurozóne. Nemecký reflex je „viac disciplíny“ – vyššie tresty pre zadlžených hriešnikov.
Sarkozyho iniciatíva na hlbšiu európsku integráciu môže v Nemecku vyvolať odpor, spôsobiť problémy Merkelovej a rozpútať paniku na finančných trhoch. Šance sú vysoké.
Paul Taylor