Predčasný, v tomto prípade doslova, termín parlamentných volieb rozdelil politické strany na dve skupiny: Tie, ktoré majú šancu pripraviť účinnú a dobre cielenú volebnú kampaň, a tie, ktorých šance sa približujú k nule.
Horúca ihla
Päť mesiacov do „veľkého tresku“ je čas, ktorý významne posúva do autu najmä novovzniknuté menšie politické strany, ale aj tie, ktoré sa práve chystajú vzniknúť. Takže ďalší príbeh úspechu typu SaS asi tentoraz možno očakávať len ťažko.
Inak povedané: Žiadny z nových politických subjektov nemá šancu vyrobiť dôkladné analýzy svojho „trhového“ potenciálu. Zistiť, kto sú cieľové skupiny, aké problémy ich trápia, či sú zlučiteľné s programom tej-ktorej strany a do tejto schémy starostlivo vybrúsiť rétoriku a imidž svojich lídrov. Toto je samo osebe práca na (minimálne) 6 mesiacov. Niekedy aj na dva roky.
Noví kontra starí
Do hry teda vstúpi improvizácia a doterajšie skúsenosti – výhodu možno získajú tí politickí nováčikovia, ktorí majú aké-také regionálne štruktúry, a teda spätnú väzbu od budúcich voličov a straníkov. Budú poukazovať najmä na zlé stránky zabehaných strán a ich lídrov – klamal, nesplnil sľub, kradol. Budú hovoriť najmä o zrušení ich opatrení.
Nepriateľom číslo jeden v agende týchto subjektov by mohla byť aj možnosť veľkej koalície, ktorá stále nie je celkom vylúčená.
Koniec koncov, ak by sa jej podarilo nadobudnúť ústavnú väčšinu, nič by jej nebránilo na dlhé desaťročia zavrieť brány parlamentu napríklad pre strany pod desiatimi percentami voličských hlasov.
Preto uspejú len tí najšikovnejší, ktorí budú myslieť „out-of-box“ a nájdu boľavé miesto na duši sklamaného voliča alebo iný mobilizačný bod pre desaťtisíce nevoličov.
Nové médiá
Iný príbeh sú terajšie parlamentné strany. Popri tom, že stavia na nové variácie osvedčených posolstiev, ktoré im už niekoľkokrát priniesli volebný úspech, tu však taktiež vidíme istý posun. Tak ako komerčné spoločnosti, aj politickí marketéri pochopili, že cesta k voličovi nevedie iba cez bilbordy, megabordy, guláše či inzerciu v tlači, ale dnes už bezpodmienečne aj cez nové médiá. Napríklad sociálna sieť Facebook – lacná a efektívna nočná mora všetkých nadlinkových agentúr. Spája dva milióny Slovákov zo všetkých cieľových skupín, ku ktorým môžete za pomerne málo peňazí hovoriť podľa ich veku, miesta narodenia, názorových preferencií a podobne.
Pre stredné a pravé subjekty už začína byť zaujímavý aj Twitter, ktorý síce u nás využíva veľmi málo ľudí, no sú veľmi špecificky (intelektuálne) vyhranení.
Všetky tieto médiá pritom prinášajú luxus okamžitej spätnej väzby, ktorá môže priamo počas kampane ovplyvňovať jej priebeh doslova „na kľúč“.
Európske témy
Ústrednou témou ďalších volieb bude celkom isto pokračovanie príbehu o rozpade doterajšej koalície. Vysvetliť širokej verejnosti, prečo sa to vlastne stalo a zároveň bojovať o udržanie jej dôvery, bude veľmi ťažké. Aj preto budú marcové voľby prvé vôbec, keď bude dôležitá Európska únia a hodnota členstva v nej. Doteraz eurooptimistické Slovensko, keď únia nebola témou, pretože ju takmer všetci milovali, bude odrazu konfrontované s otáznikmi o jej budúcnosti.
Jarná volebná kampaň bude jedna z najzaujímavejších, ktoré tu boli. Slovensko zaplaví klasická politická reklama, ľudia sa budú v uliciach stretávať s veľmi kreatívnymi reklamnými predmetmi a internet sa stane bojiskom politických blogerov. Jednoducho, technika politického marketingu už aj na Slovensku dosiahne európsku úroveň. Pre politiku, pre ľudí, ale aj pre úspech strán v očiach skeptických slovenských voličov, je však dôležitá jediná vec: Aby komunikačné kampane boli kryté aj reálnou aktivitou a čo najúprimnejším úmyslom. Inak to bude len prázdny obal.
Kto je Michal Gučík
Marketingový špecialista
Autor podnikal v oblasti reklamy. Podieľal sa aj na príprave predvolebných kampaní strán HZDS a SNS. V súčasnosti pracuje ako generálny riaditeľ spravodajskej televízie TA3.