Graf znázorňuje rýchlosť obehu peňažného agregátu M2 v USA, tento údaj nám určuje, koľkokrát sa minie jeden dolár v danom roku. Na grafe môžeme vidieť, že najvyššia rýchlosť obehu peňazí bola okolo roku 2000, kedy sa každý dolár minul viac ako dvakrát.
Približne 70% amerického HDP tvorí spotrebiteľský dopyt - teda míňanie domácností. Keď domácnosti nemíňajú, tak nerastie ani americký HDP a tiež dochádza k spomaľovaniu rýchlosti obehu peňazí. Z grafu vyplýva, že rýchlosť obehu peňazí od roku 2000 v USA klesá. To by z logiky veci napovedalo, že americké domácnosti nemíňajú v takej miere, a tým pádom by mal aj americký HDP klesať. Avšak druhý obrázok ukazuje vývoj reálneho HDP, ktoré v danom období rastie.
V ekonomike tak vzniká paradox. Na jednej strane dochádza k poklesu rýchlosti obehu peňazí a zároveň k rastu HDP a to v hospodárstve, ktoré zo 70-tich percent tvoria spotrebitelia. Ako je to možné? Vysvetlenie nájdeme na treťom obrázku, ktorý popisuje vývoj peňažného agregátu M2. Od roku 2000 došlo totiž k viac ako dvojnásobnému nárastu.
Za týmto nárastom stojí americká centrálna banka, ktorá do finančného systému neustále dodáva nové a nové peniaze. A práve na raste HDP sa väčšou mierou podieľajú finančné inštitúcie, ktoré tieto nové voľné finančné prostriedky investujú na kapitálovom trhu a tým realizujú vysoké zisky, ktoré sú súčasťou HDP.
Michal Valentíkhlavný investičný stratég Generali PPF Invest |