Igor Matovič pocítil potrebu informovať na mimoriadnom brífingu, že nezahlasuje za Zákonník práce, ak koalícia nesplní štyri podmienky, na ktorých splnení sa už dohodla.
Povedať, že Matovič vykopáva odomknuté dvere, by bolo nepresné. Dvere sú dokorán a Matovič pred nimi máva sekerou. Keby to urobil obyčajný človek z ulice, právom by sme mohli zapochybovať o jeho svojprávnosti. V prípade obyčajného človeka z parlamentu to nie je až také dramatické, no vždy môžeme právom pochybovať o jeho inteligencii.
V minulosti Matovič aspoň dokázal dať svojej chorobnej túžbe po mediálnej pozornosti originálnu a nápaditú formu. Ako parlamentný klaun bol skvelým marketingovým produktom. No teraz sa odhodlal založiť politickú stranu, a to je vážna vec. Tu už aj pre neho končia žarty.
A tak sa na jeho včerajšom nevtipnom brífingu naplno ukázalo, čo je najväčším problémom Obyčajných ľudí. Nemajú čo ponúknuť.
Ich populistickú, nacionalistickú, protimaďarskú i protirómsku agendu už dávno obsadili iní. Kto si dal tú námahu, aby čítal Matovičove stĺpčeky v periodiku, ktorým si od Sulíka kúpil štyri miesta vo veľkej politike, vie, že jeho názory kolíšu na hrane pravicového extrémizmu. Trochu obratnejšie zabaleného, ako ho núka Slota alebo Belousovová, no práve Slota je jeho priamou konkurenciou a Belousovová, aj napriek tej jednej facke, najbližším možným spojencom.
Matovič verí, že on a jeho traja obyčajní ľudia, sami a bez pomoci, vyzbierajú tých desaťtisíc podpisov na vlastnú stranu. Budú postávať na ulici a drankať od okoloidúcich podpisy. Keď už nedokážu byť vtipní, budú aspoň smiešni.