Romney je nová nádej Ameriky

Chronické problémy americkej ekonomiky pretrvávajú. Od zvolenia Baracka Obamu v roku 2008 je oficiálna nezamestnanosť stále nad hranicou neprijateľných 8 %, a postupne klesá iba vďaka rastu počtu ľudí, ktorí nie sú vedení v evidencii nezamestnaných. Tak ako je Obama pre mnohých sklamaním, tak je Romney pre mnohých novou nádejou. Bohužiaľ je nutné konštatovať, že nech vyhrá ktorýkoľvek kandidát, nastúpené a dlhodobé negatívne ekonomické a spoločenské trendy budú pokračovať.

Obaja kandidáti podporujú princípy „voľného trhu“, ktoré budú znamenať rastúci obchodný deficit a presun pracovných miest z USA do lacnejších krajín. Prečo by firmy zamestnávali drahú pracovnú silu v USA, keď môžu tú istú robotu získať v zahraničí za desatinovú cenu, a to bez ohľadu na dane, či byrokraciu? Obama nedokázal zabrániť odlevu pracovných miest do zahraničia, a jeho opatrenia dokonca tento trend podporili a Mitt Romney v minulosti investoval do čínskej spoločnosti, ktorá bola závislá na odlive pracovných miest z USA. Od vstupu Číny do WTO klesol počet ľudí pracujúcich v priemysle zo 17 na 12 miliónov. Opatrenia ani jedného z kandidátov nemajú za cieľ túto situáciu riešiť k lepšiemu.

Od nástupu finančnej krízy Obama prostredníctvom FED-u nalial do veľkých finančných inštitúcií stovky miliárd amerických dolárov daňových poplatníkov a priepasť medzi bohatými a chudobnými tak iba narástla. Dnes je Gini index (ktorý meria majetkovú nerovnosť v rámci krajiny) niekde na úrovni Jamajky. Neexistuje racionálny dôvod domnievať sa, že Romneyho politika voči bankám by bola menej ústretová, navyše keď najväčším sponzorom prezidentských volieb sú práve veľké finančné inštitúcie. V roku 2008 podporovala banka Goldman Sachs Obamu, teraz podporuje Romneyho. Prečo by sa mala situácia v tomto ohľade zmeniť k lepšiemu, ak vyhrá Obama, alebo Romney?

Obaja kandidáti deklarujú, že budú v maximálnej možnej miere podporovať vzdelávanie, inovácie a výskum, ktoré predstavujú hnací motor ekonomického rastu. Pravda je však taká, že priemerný vysokoškolský študent v USA končí s dlhom viac ako 25 tisíc dolárov a podľa finančných analytikov je rastúci študentský dlh bublinou čakajúcou na prasknutie. Podmienky pre výskum sa postupne zhoršujú, a nie je vidieť náznak toho, prečo by mal nastať obrat k lepšiemu. Podobná situácia je aj v energetike – hoci miera závislosti na dovezenej energii (prevažne rope) počas Obamu klesla, bolo to najmä vďaka finančnej kríze, a nie vďaka systémovým opatreniam zameraným na hospodárnejšie zachádzanie s energiou. Obaja kandidáti hovoria o „čistom uhlí“, pričom takáto technológia zatiaľ neexistuje. Ani v tomto ohľade teda nenaznačuje politika Obamu a Romneyho žiadny rozdiel. Na začiatku kandidatúry označil Obama klimatickú zmenu za jednu zo svojich priorít, v súčasnosti však takmer o nej nehovorí, a pre Romenyho je táto otázka skôr zdrojom pobavenia. Ani tu nie je vidieť zásadné rozdiely v politike. A takto by sa dalo pokračovať aj ďalej.

Výraznejší rozdiel by možno spočíval v zahraničnej politike USA – ak by bol pri moci republikánsky prezident, USA by už možno bolo vo vojne v Iránom. Z tohto pohľadu sa ako lepší prezident javí Obama. Obaja kandidáti však majú zviazané ruky v súčasnom ekonomicko-finančnom systéme a skutočný manévrovací priestor je takmer nulový, bez ohľadu na deklarované zámery. Keď dnes si súčasné finančné špičky „zvolili“ za prezidenta Romneyho, stane sa pravdepodobne prezidentom. Aj keď sú preferencie veľmi tesné, a prelievajú sa z jednej strany na druhú, prebiehajúci pád na finančných trhoch nahráva do karát Romneymu.