Dvoch exministrov životného prostredia nechala prokuratúra obviniť, pretože zle rozhodli a v Tatrách sa premnožil lykožrút. To je najlepšia správa storočia – odteraz bude hlúposť trestná!
Podstatou zločinu, pre ktorý by sa mohli László Miklós a národniar Jaroslav Izák ocitnúť v spoločnej cele, je nepovolenie výnimky na ťažbu kalamitného dreva. Nuž, ak uverili ochranárom a konali v dobrej viere, že prírodu chránia, mohli sa dopustiť nanajvýš hlúposti. Ťažko povedať, na ťažbu v chránených oblastiach verzus právo lykožrúta na život majú úplne jasný názor iba drevári a ochranári.
Žiaľ, ani jedna z oboch skupín nie je celkom presvedčivá. Ochranárom uberá na vierohodnosti miera fanatizmu, s ktorou obvykle vystupujú, drevárom zasa tučné výnosy z ťažby. Veru, nezriedka sa drevorubač pri robote ani spolovice tak nezašpiní, ako človek, ktorý to drevo predáva.
To zároveň neznamená, že drevárska loby nedisponuje aj niekoľkými vecnými faktmi, a vôbec to nevylučuje, že prokurátorov presvedčila o svojej pravde trpezlivým predkladaním odborných a vedeckých argumentov. Vylúčiť sa to nedá, len je nesmierne ťažké tomu uveriť. Rovnako ťažké, ako si predstaviť ochranárov, ktorí tučným úplatkom korumpujú ministrov, aby ničili lesy.
Pokiaľ mali ministri pri rozhodovaní aj inú, ako odbornú motiváciu, bol to práve strach z následných ťahaníc. Keby povolili ťažbu v Tatrách, verejná mienka by ich ukrižovala, a ani ich vlastné mamky by im neuverili, že od drevárov nezhrabli tučnú sumičku. Lenže to by dnes, paradoxne, boli bohatí a bezúhonní.
Ak Miklósa s Izákom skutočne dovlečú pred súd, treba zvážiť, či nezačať ťažbu kalamitných prokurátorov. Aby nám celú justíciu nezlikvidoval mozgožrút.