Vlády a centrálne banky bojujú s veternými mlynmi

Jedným z cieľom fiškálnej politiky vlády a menovej politiky centrálnej banky je potláčanie obchodného cyklu. Vlády svojou rozpočtovou politikou zasahovali do ekonomiky a finančných trhov tisíce rokov. Centrálne banky, aspoň vo svojej súčasnej podobe, ktorá trvá približne sto rokov, ponúkajú sofistikovanejšie a menej transparentné metódy intervencie, do ktorých spadá napríklad rozhodovanie o výške úrokových sadzieb, kvantitatívne uvoľňovanie, požiadavky na rezervy komerčných bánk, menové swapy atď. Používanie týchto nástrojov v posledných desaťročiach výrazne stúplo, avšak tie v skutočnosti nikdy nefungovali. Je čas uvedomiť si, že biznis cykly a ich sprievodné trhové cykly sú prirodzenými silami, ktoré budú existovať vždy.

Globálny biznis cyklus by sme mohli prirovnať k oceánskemu prílivu a odlivu alebo ročným obdobiam. Je stále viac očividné, že trhové (prírodné) cykly sú riadené prirodzeným právom. Nanešťastie, ak by vlády mohli zrušiť ročné obdobie zimy, pravdepodobne by sa o to pokúsili a Zem by zhorela. Je možné, že podobné snahy zastaviť biznis cykly rovnakým spôsobom spália globálnu ekonomiku. A možno sa to deje práve teraz.

Od roku 2008, fiškálne a menové intervencie vzrástli exponenciálne a dosahujú bilióny dolárov, eur, jüanov a iných mien. Tieto sumy rastú relatívne k veľkosti globálnej ekonomiky a finančným trhom a ich jasným cieľom je zastaviť biznis cyklus a zabrániť poklesu HDP. Čo je dobré na intervencii, ktorou dosiahneme pozitívne HDP, keď je financovaná väčším dlhom ako je veľkosť ňou vytvoreným domácim produktom? Hlavne vtedy, keď musí byť dlh aj s úrokmi splatený tými, ktorí z vypožičaných prostriedkov nemajú žiaden benefit. Možno, že negatívne HDP, ktoré zatrasie stromom ako silná prietrž mračien a zničí všetky spráchnivené konáre napokon celý strom zachráni. Fiškálne a menové autority veria, že cykly prichádzajú iba v podobe biznis cyklov, ale v skutočnosti majú cykly veľa tvarov a veľkostí. Politici a centrálni bankári si neuvedomujú, že ide o viac ako o pokles v biznis cykle, proti ktorému bojujú. Nespozorovaná dlhá vlna poklesu a dlhá „zimná“ vlna spoločne s niekoľkými cyklami, ktoré sú väčšie ako pravidelný biznis cyklus, brzdia globálny rast a maria plány rozpočtových a monetárnych intervencií.

Intervencia nefunguje hneď z niekoľkých dôvodov. Iba skutočné zisky a straty, ktoré nie sú kryté peniazmi daňových poplatníkov poskytujú legitímnu spätnú väzbu a signály pre budúcu ekonomickú a finančnú činnosť, ďalší cyklus udržateľného ekonomického rastu a tvorbu pracovných miest. Intervencia zvyšuje systémové riziká aj v ďalšom cykle, alebo predlžuje pokles väčšej cyklickej vlny a robí ho ešte deštrukčnejším.

Cykly poskytujú spätnú väzbu úspechu a zlyhania, ktorá informuje investorov, bankárov, sporiteľov a podnikateľov o rozdielnosti medzi dobrými a zlými nápadmi. Trh oceňuje myšlienky a hovorí nám, čoho sú v skutočnosti hodné. Intervencia narúša tieto kľúčové slučky spätnej väzby. Ak odmeňujeme zlé nápady a investície založené na systematickom dlhu a trestáme správne a efektívne zmýšľanie, zabíjame tým podnikateľskú aktivitu, potenciál ekonomického rastu, ktorý by vychádzal zo zdravého základu a skutočnú funkciu trhu.

Sledovanie dráhy trhových cyklov bolo pre investorov a burzových obchodníkov náročné dokonca aj v obdobiach relatívnej prosperity, stability a podmienok voľného trhu. Keď sa agresívna fiškálna a menová politika snaží zastaviť, alebo dokonca obrátiť prírodné cyklické sily, tento vývoj si pri expanzii a kontrakcii trhového cyklu vyžaduje pozorné sledovanie. V posledných rokoch zohráva fiškálna a menová politika väčšiu úlohu ako v minulosti. Zdá sa, že intervencie posunuli vrchol biznis cyklu a dlhej vlny do prechodného obdobia rokov 2012-2013, kedy sa rozhodne o budúcnosti globálnej ekonomiky a finančných trhoch. Je tiež férové povedať, že dokonca i John Maynard Keynes bol zástancom prebytkovej fiškálnej politiky v časoch ekonomického rastu, čím by vláda mohla vygenerovať aspoň nejaký dopyt, keď sa (nevyhnutne) dostavia časy ekonomického poklesu. Absencia chrbtovej kosti u politikov však viedla k permanentnému vytváraniu deficitov a obrovským stimulačným balíkom vykonávaných práve v mene Keynesa, ktorý bol z takéhoto vývoja nesmierne šokovaný. Na druhej strane, pre jedného z najvýznamnejších predstaviteľov rakúskej školy ekonómie, Friedricha Hayeka, by súčasný stav bol prekvapujúci oveľa menej, pretože lepšie rozumel tomu, čoho všetkého sú vlády a centrálne banky schopné.

Nedávne bezprecedentné stimuly zo strany vlád a centrálnych bánk dokážu dočasne predĺžiť cyklus. Napríklad posledná akcia ECB, kedy refinancovala viac ako 500 bánk, nepochybne rozšíri súčasný biznis cyklus a dna sa teda dočkáme neskôr, ako keby centrálna banka nezasiahla vôbec. Toto dno (upravené o infláciu), ktoré sa bezpochyby raz dostaví, však môže byť ešte nižšie. Fiškálna a menová intervencia je typom manažmentu rizika, ktorý sa pokúša zastaviť prirodzený výskyt biznis cyklu a jeho sprievodného trhového cyklu. Naozaj iba odmeňuje neúspech. Výsledkom ľudskej činnosti, rozhodovacieho procesu a spätnej slučky je neustála zmena cien v komplexnom systéme globálnej ekonomiky a finančných trhov. Je to dynamický príliv a odliv individuálnych a kolektívnych ľudských činností, ktoré vytvárajú trhové cykly. Trhové cykly, veľké a malé, sú v podstate ozdravnými silami kreatívnej deštrukcie, ktoré ovplyvňujú konanie ľudí a trhových účastníkov. V konečnom zúčtovaní, intervencie robia trhové cykly horšími, ako keby boli ponechané na „rozmary prírody“. Sú niečo ako opotrebované pesticídy, ktoré otrávia úrodnú pôdu ľudského potenciálu.

„Prírodné“ globálne cykly

Intervencie, ktoré podporujú privatizáciu ziskov a socializáciu strát, nemôžu pokračovať naveky. Tieto zásahy transferujú riziká na subjekty, ktoré tieto riziká nepodstupovali a nemali by platiť za zlyhania. Zvyčajne premiestňujú intervencie riziká na tých, ktorí si môže dovoliť najmenej platiť za ich konzekvencie. Keď potom príde dno cyklu, je nižšie ako za iných okolností a/alebo odďaľuje sa aj nástup ďalšieho cyklu.

Pokusmi o kontrolu rizík v súčasnosti sa riziká len zväčšujú a zvyšujú pravdepodobnosť systémového zlyhania v budúcnosti. Umelo nízke úrokové miery a agresívne pôžičky na trhu s nehnuteľnosťami na začiatku 21. storočia, ktoré boli tiež prostriedkom na zníženie rizika ekonomického poklesu, prirodzene neodstránili žiadne riziko zo systému. Riziko preniesli do budúcnosti a vytvorili hypotekárnu bublinu, čím sa riziká celého systému oveľa viac zvýšili. Rok 2012 bude rokom dôležitých obratov trhových cyklov, a preto by sme nemali sedieť na ich nesprávnych koncoch. Ako sme povedali, cykly sú globálne sily ľudského zmýšľania a konania. Rovnaké cykly ako platia pre S&P 500, sú evidentné aj pri ostatných akciových indexoch ako DAX, FTSE, CAC alebo Nikkei.

Vládni a menoví intervencionisti vidia svoju úlohu v tom, že zo zlých dlhov spravia dlhy „dobré“ a riziko týchto dlhov prenesú na plecia daňových poplatníkov a ostatné „neškodné“ subjekty. To naruší, ale nezastaví cyklus. Umelé zásahy presunuli mnohé riziká na koniec súčasného biznis cyklu a jeho dlhej vlny na koniec roku 2012, resp. 2013. Investori a burzoví špekulanti musia riadiť tieto cyklické riziká a riziká rozpočtovej a monetárnej intervencie, ktorá si neuvedomuje a nerozumie prirodzeným silám, ktoré sa snaží kontrolovať. Priebeh cyklov sa teda nezastaví ani v tomto roku, i keď sa o to budú politici a centrálni bankári svojimi inflačnými intervenciami určite snažiť.

Autor: David Knox Barker