Zvolením Hollanda zosilnejú hlasy proti rozpočtovým škrtom. Novozvolený francúzsky prezident bude presadzovať skôr podporu ekonomík z verejných peňazí.
Čo prinesie zvolenie Hollanda eurozóne, ktorá sa stále nevyrovnala s dlhovou krízou?
Je ťažké očakávať významný krátkodobý priamy efekt. V symbolickej rovine však bude ďalším zo signálov, že riešenie krízy postavené dominantne na politike rozpočtových škrtov nie je politicky udržateľné. Popri prejavujúcich sa negatívnych ekonomických dosahoch -- prepad viacerých krajín do recesie, rast nezamestnanosti a podobne -- to posilní hlasy volajúce po reformulácii politiky, s väčším dôrazom na naštartovanie hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest. Zároveň sa pravdepodobne politicky posilní tábor tých, ktorí si pod spoločnou fiškálnou politikou nepredstavujú len prísne pravidlá a sankcie, ale aj impulzy pomáhajúce naštartovať ekonomiku problémových krajín. Samozrejme, v praktickej rovine bude limitovaný pozíciami ostatných dôležitých aktérov, napríklad Nemecka a Európskej centrálnej banky.
Môže dôjsť k rozštiepeniu eurozóny? Keďže Nemecko presadzuje skôr tú úspornú cestu.
Prípadné zvolenie Hollanda určite zintenzívni, možno aj zostrí politickú diskusiu v Európskej únii. S akýmkoľvek spoločným riešením však budú musieť nakoniec súhlasiť Nemecko aj Francúzsko.
V predvolebnej kampani tiež deklaroval snahu o otvorenie Fiškálnej dohody.
Nepredpokladám otvorenie dohodnutého textu zmluvy, skôr snahu o jej doplnenie.
Hollande chce v rámci EÚ presadiť eurobondy, ktoré majú byť použité na financovanie infraštruktúry. Je takýto spoločný dlh potrebný?
Ide o dve veci. Takzvané eurobondy, alebo "stabilizačné bondy", ako ich navrhuje Európska komisia, ako nástroj zdieľania zodpovednosti za časť dlhov, čo uvoľní tlak na finančných trhoch na krízové krajiny a takzvané projektové bondy, ako nástroj financovania veľkých infraštruktúrnych projektov európskeho významu. O oboch sa už istý čas rokuje, navrhla ich Európska komisia. Osobne ich -- v určitej forme - považujem za nevyhnutné pre riešenie krízy a naštartovanie hospodárskeho rastu. Otázkou je načasovanie ich zavedenia, odpoveď na ňu, bohužiaľ, závisí aj od vnútroštátnych politických kalkulácií. Zvolenie Hollanda však zvýši tlak na nemeckú vládu.
Paríž zrejme pod Hollandovou taktovkou zrejme pritlačí aj na zavedenie dane z finančných transakcií.
Aj daň z finančných transakcií je témou, o ktorej sa diskutuje už dlho. Viacero európskych politikov ju podporuje. Proti je súčasná britská vláda. Takže otvorenou otázkou je dnes už skôr nastavenie jej parametrov a použitie výnosov. V závislosti od toho môže mať daň z finančných transakcií dva pozitívne efekty. Obmedzí špekulatívne finančné transakcie, zvyšujúce volatilitu finančných trhov a prinesie prostriedky, ktoré možno investovať do reálnej ekonomiky.