Nie Slovenskej národnej rady posilneniu eurovalu opäť raz ukázalo, že osud eura, druhej najväčšej meny sveta, závisí od ťahaníc medzi rozhádanými stranami v malých krajinách. A nebude pokoj, kým menová únia konečne nezmení svoje pravidlá, aby už nemohol jediný štát ohrozovať celý klub.
Slovenskí ľavičiari hazardujú s eurom, aby získali moc v v Bratislave. V zásade síce chcú odsúhlasiť pravidlá rozšíreného záchranného fondu, ale nie hneď. Najprv svoje hlasy odopreli, aby prinútili odstúpiť premiérku Ivetu Radičovú. Potom chcú vysloviť svoje áno. Iste, tento plán sa drží demokratických pravidiel hry. Má len jednu nevýhodu: Keby kalkul nevyšiel, nebola by väčšina za euroval a euroklub bez neho čaká pohroma.
Záchranný fond sa dá použiť, len ak ho schváli všetkých 17 krajín eurozóny. Úlohu splnilo 16 vlád, chýbajú len hlasy z Bratislavy. Znie to neuveriteľne, ale je to pravda: Osud eura závisí od šarvátok rozhádaných strán vedených vlastnými záujmami v jedinom štátiku.
Niet div, že Američania sa dívajú na Európu s údivom. Podobné hry sú v súvislosti s dolárom nepredstaviteľné. Dá sa pochopiť aj to, že ázijské krajiny, ktoré už investovali do záchrany európskej meny štyri miliardy eur, treba stále znova presviedčať, že investícia do európskych dlhopisov je správnym rozhodnutím. A kto by ešte vôbec krútil hlavou nad tým, ak trhy reagujú s nervozitou? Pravda je jednoduchá: bez rozšíreného záchranného fondu nebude možné zachrániť ani krajiny eurozóny, ani ich banky. A ani samotné euro.
Cerstin Gammelin, Süddeutsche Zeitung