Keby eurozóna nemala vlastnú centrálnu banku, musela by si rýchlo nejakú vymyslieť. Pravdepodobne len vďaka jej mohutným intervenciám mohlo aspoň Taliansko „slávnostne“ ohlásiť, že predalo dlhopisy za trochu lepšiu cenu, než sa čakalo.
Dlhopisy teraz hitom trhov naozaj nie sú. Cena španielskeho dlhu sa po troch mesiacoch zase vyšplhala k šiestim percentám, a to sa aj v prípade tejto krajiny Európska centrálna banka vo veľkej miere a dlho snaží o konsolidáciu. Do problémov sa dostáva aj Belgicko, kríza sa nevyhýba ani strednej Európe. Slovensko muselo zrušiť emisiu päťročných dlhopisov, pretože by upísalo len desatinu – nikto ich nechcel. Evidentne ani Európska centrálna banka, ktorej je jasné, že kvôli Slovensku sa euro nezrúti.
O niečo horšie na tom bolo Maďarsko, kde sa oproti Slovensku našlo záujemcov podstatne viac. Vláda však aukciu rovnako zrušila, pretože odmietla platiť cenu, ktorú záujemcovia požadovali, pretože usúdili, že krajina je pred bankrotom. Aj keď to môže prekvapiť, finančné trhy nečakajú v zástupe ani na české dlhopisy.
Naposledy financie dokázali predať len tridsaťpäť percent ponúkaného objemu. České dlhopisy sú síce bezpečné, ale nízko úročené a z „rizikového“ regiónu (teda z Európy a navyše východnej), takže záujem slabne. Tým pádom klesá likvidita a s ňou aj sexappeal. A navyše ani Maďari, ani my nemáme za chrbtom ECB.
Kedysi bezpečná dlhopisová investícia sa zmenila vo vysoko rizikovú. Lenže európske štáty bez pôžičiek sú ako ryba bez vody. Našťastie je tu ECB, ktorá zatiaľ peniaze tlačí a skupuje čo sa dá, bez ohľadu na to, že porušuje všetky pravidlá. Ako dlho môže tlačiť bez následkov (inflácia,...)? A čo urobí po tom, až sa jej minie papier?
Julie Hrstková
Hospodářské noviny