Paul Krugman sa v niekoľkých posledných príspevkoch na svojom blogu venuje tomu, či Spojené štáty zneužívajú svoju menovú politiku, či im hrozí strata dôvery a aké sú pre a proti gréckeho odchodu z eurozóny.
Putin viní Spojené štáty z "chuligánstva", Brazília z toho, že rozpútali menovú vojnu a ani Čína nie je s menovou politikou Fedu spokojná. Čo však skutočne na medzinárodnej menovej scéne prebieha? To, čo vidíme, je klasickým príkladom Mundellovej nezlučiteľnej trojice. Táto teória hovorí, že krajina nemôže mať zároveň voľný pohyb kapitálu, stabilný kurz a nezávislú monetárnu politiku. Rozvinuté ekonomiky vrátane USA teraz trpia dozvukmi krízy, rozvíjajúce sa ekonomiky sú na tom oveľa lepšie. To im však zároveň vytvára problém.
Svoju menu nechcú nechať posilniť, to však vedie k inflačným tlakom, pretože tak strácajú nezávislú monetárnu politiku. Všetky obvinenia z vedenia menových vojen sú v skutočnosti požiadavkou, aby Spojené štáty stratili svoju monetárnu nezávislosť a aby sa Fed prestal snažiť o stabilizáciu americkej ekonomiky. Rozvíjajúce sa ekonomiky by tak nemuseli čeliť nezlučiteľnej trojici a voliť medzi posilnením meny a importovanou infláciou. Ako teória trojice ukazuje, alternatívou je obmedzenie toku kapitálu. Čína ho už používa, ale nie vždy efektívne. Brazília sa o neho snaží, ale táto snaha nie je dostatočná.
Každopádne však táto analýza ukazuje, že zo strany USA nejde o žiadne zneužitie politiky, úlohou Fedu nie robiť ťažké rozhodnutia za niekoho iného, uzatvára Krugman túto tému.
Ekonóm sa tiež krátko venuje svojej obľúbenej téme - vyvráteniu názoru, že Spojeným štátom hrozí strata dôvery kvôli ich rozpočtovým deficitom. Nasledujúci graf, ktorý ukazuje výnos desaťročných štátnych dlhopisov, sprevádza titulom "neviditeľní ochrancovia trhu opäť neviditeľne zasahujú":
Je ohromujúce, ako v rozpočtovej debate vo Washingtone dominuje strach z dlhopisového trhu. Rovnako ohromujúce je aj to, že vláda, ktorá si môže dlhodobo požičať za reálnu sadzbu dosahujúci 0,7%, tak nerobí a nefinancuje z týchto pôžičiek toľko potrebnú infraštruktúru, uvádza Krugman. Nie je podľa neho ani pravdepodobné, že by investori namiesto dlhopisov "trestali" dolár, ako nedávno naznačil Wall Street Journal. Ak by tomu tak však bolo, patrí im vďaka, pretože zatiaľ čo rastúce výnosy dlhopisov by americkú ekonomiku poškodili, klesajúci dolár jej pomáha, píše ekonóm.
Pozornosť venuje Krugman aj vývoju v Európe. Ak by nejaká krajina mala opustiť menovú úniu a zaviesť vlastnú menu, musela by pristúpiť aj k defaultu a zaviesť prechodné obmedzenia na výber vkladov z bánk podobne, ako to urobila Argentína. Všetci pritom podľa ekonóma už vedia, že Grécko svoje dlhy plne nesplatí, default však stačiť nebude. Stále je tu totiž problém cien a miezd, ktoré sú v porovnaní s jadrom Európy príliš vysoké. Musí teda dôjsť aj k devalvácii.
A ohľadom sťahovania vkladov z bánk Krugman tvrdí, že odchod z únie by bol najmenším zlom v prípade, kedy by sa banková kríza rozvinula ešte pred samotným exitom. Ekonóm však poukazuje aj na to, že Grécko je relatívne chudobnou krajinou s minulosťou plnou slabých vlád. Ako také má stále veľa čo získať zo spoločného európskeho projektu. Proti Argentíne má tiež tú nevýhodu, že nemá svoju menu, ktorej kurz by bol len naviazaný na menu inú. Ukončiť toto previazanie kurzu je technicky jednoduchšie, než opustenie eura a tento rozdiel môže byť tým, čo namiesto krátkeho šoku prinesie dlhodobú finančnú krízu.
(Zdroj: Blog Paula Krugmana)
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.cz
Spravodajstvo: www.patria.cz