Investori sú ochotní požičiavať peniaze za záporný úrok. Banky si namiesto úverovania firiem samy požičiavajú od najbohatších spoločností, ktoré nahromadili vysoké objemy hotovosti, a dávajú im za to do záruky cenné papiere. A keď finančné inštitúcie získajú "lacné peniaze" v Európskej centrálnej banke, radšej do nej väčšinu z nich opäť uložia s minimálnym výnosom, než aby riskovali straty z rizikovejších, ale potenciálne výnosnejších investícií.
Všetky tieto "úkazy" sa vymykajú bežným ekonomickým poučkám a dokazujú jedno: súčasná situácia v eurozóne je veľmi neistá a finančné trhy neveria v jej skoré zlepšenie.
Na pokoji zneisteným finančným trhom nepridávajú ani ratingové agentúry. Naposledy spoločnosť Standard & Poor 's previedla do praxe hrozby z posledných týždňov a znížila rating celkovo deviatich európskym krajinám vrátane ekonomík doteraz považovaných za relatívne spoľahlivé, teda napríklad Francúzska alebo Rakúska. Potom nasledovalo odobratie špičkového ratingu AAA tiež záchrannému "eurovalu" EFSF. Ďalšie na rade sú banky. Upokojenie situácie je tak pravdepodobne v nedohľadne.
Požičaj mi a zaplať
Banky aj euro môžu skrachovať, ale Nemecko je prístavom istoty. Tak by sa dalo pretlmočiť uvažovanie finančných inštitúcií zo začiatku tohto roka. Investori totiž pri aukcii polročných pokladničných poukážok Nemecka svojím vysokým dopytom zrazili výnosy týchto cenných papierov do záporných hodnôt. Úrok predstavoval -0,0122 percenta a držitelia dlhopisov tak Nemecku zaplatia za to, že mu požičali. "Investorom už nejde toľko o to, aby zarobili, mnohí sa skôr usilujú, aby o svoje bohatstvo úplne neprišli. Dávajú prednosť malej, ale istej strate pred neistou a potenciálne brutálnou stratou," konštatuje hlavný ekonóm spoločnosti Next Finance Vladimír Pikora.
Prečo však banky peniaze namiesto stratovej pôžičky radšej neuložili na bankové účty či nenechali ležať v hotovosti v trezoroch? "Investori sa obávajú krachov bánk. V prípade bankrotu banky by svoje peniaze nedostali späť všetky. Krach nemeckého štátu považujú za menej pravdepodobný," vysvetľuje ekonóm Petr Mach.
Odpovede na druhú otázku, teda prečo radšej nenechať likviditu v trezoroch, ponúka Peter Mach hneď dve. "Možno svoje trezory už majú plné a než investovať do nových trezorov, je lepšie prijať nízky negatívny úrok," hovorí ekonóm. Druhou, oveľa pravdepodobnejšou možnosťou, sa však podľa neho zdajú byť obavy z rozpadu eurozóny. Ak by došlo ku krachu eura, vo väčšine krajín predovšetkým na juhu Európy sa pri prechode späť k vlastným menám dá očakávať výrazná devalvácia. Tá by uložené peniaze znehodnotila.
V prípade Nemecka, najsilnejšej európskej ekonomiky, by však návrat k marke znamenal naopak zhodnotenie. "A samozrejme, je lepšie mať mierny negatívny úrok na nemecké eurá ako si nechať peniaze napríklad v gréckej banke, ktorá aj keď neskrachuje, po nejakom čase vyplatí peniaze v novej mene, ktorá investíciu znehodnotí," dodáva Petr Mach. Posledný variant by tak naznačoval, že niektorí investori sa obávajú krachu eura už do pol roka. Práve tak dlhú splatnosť totiž nemecké cenné papiere vydané 9. januára majú.
Či už je motivácia k nákupu nemeckých dlhopisov akákoľvek, najsilnejšia európska ekonomika si kvôli tomu podľa časopisu Der Spiegel už vlani požičiavala najlacnejšie za posledných dvadsať rokov. Pozícia bezpečného prístavu záujem o dlhopisy zrazila ich výnosy na historické minimá. Nedôvera finančných inštitúcií v európsku ekonomiku i bankový systém starého kontinentu sa prejavuje aj na vzťahu bánk a nefinančných spoločností. Tie bežne v bankách ukladajú prebytočnú hotovosť a banka im za to platí úrok. Nedávno došlo k doteraz prakticky nevídanej veci. Niektorým firmám disponujúcim vysokým objemom "nevyužívanej" hotovosti už nestačil iba prísľub úroku. Od bánk požadovali za poskytnuté peniaze záruku v podobe dlhopisov. Tieto takzvané repo operácie pritom doteraz medzi sebou prevádzkovali takmer výhradne banky pri vzájomných pôžičkách či finančné domy pri úveroch od centrálnych bánk.
Firmy už sa poučili
Podľa zdrojov agentúry Reuters napríklad farmaceutická spoločnosť Pfizer či automobilka Peugeot Citroën odmietli bankám poskytnúť likviditu bez záruk. "Následkom krízy a obratu v pozícii toho, kto má hotovosť a kto ju potrebuje, vidíme firmy v pozícii veriteľov zabezpečených inými aktívami banky," povedal agentúre Frank Reiss, ktorý zaisťuje oblasť repo obchodov v rámci bruselského vyrovnacieho centra Euroclear. Na rozdiel od mnohých bánk, ktoré trpia nedostatkom likvidity, európske firmy v neistých časoch predchádzajúcej recesie z rokov 2008 a 2009 kvôli opatrnosti nahromadili obrovské sumy hotovosti. Podľa Reuters najväčšie európske firmy ako automobilka Volkswagen alebo energetická BP "sedia" každá na hotovosti v objeme viac ako 20 miliárd eur. Ratingová agentúra Moody´s potom vypočítala, že veľké firmy zo starého kontinentu držali v polovici minulého roka zhruba 870 miliárd eur. Pretože si banky navzájom neveria a nepožičiavajú, využívajú niektoré spoločnosti podľa Reuters tieto peniaze práve k pôžičkám podloženým zástavou cenných papierov.
Nedostatok likvidity v európskom bankovom systéme a podlomenie vzájomnej dôvery sa rozhodla už vlani v decembri riešiť Európska centrálna banka. "ECB zjednodušila bankám prístup k hotovosti prostredníctvom mimoriadnych trojročných tendrov," uvádza hlavný ekonóm Era Poštovní sporřitelny Jan Bureš. Finančným ústavom tak poskytla zhruba pol bilióna eur. Efekt tohto opatrenia bol však len čiastočný - nedôvera totiž zostáva príliš vysoká. Banky namiesto využitia získanej hotovosti na poskytovanie úverov či k vzájomným pôžičkám radšej stavili na istotu a veľkú časť týchto peňazí uložili späť v ECB, a to aj napriek minimálnym úrokom vo výške 0,25 percenta.
Nie je dôvod na optimizmus
Napriek tomu krok centrálnej banky aspoň mierne pomohol. Prejavilo sa to napríklad na posledných aukciách štátnych dlhopisov Talianska či Španielska. Podľa ekonómov ani to zatiaľ nie je dôvodom k prehnanému optimizmu. Výnosy totiž klesali len pri dlhopisoch splatných v krátkej dobe. Pri dlhopisoch s dlhšou splatnosťou môže byť všetko inak. "Vzhľadom k tomu, že banky majú peniaze od ECB maximálne na tri roky, môže byť dopyt v aukciách nad desať rokov výrazne nižší," varuje Bureš.
Súčasná situácia na finančných trhoch má ďaleko od normálu. Zmeniť by to mohlo jedine jasné politické riešenie dlhovej krízy Európy či ďalší zásah ECB. Ak by sa cedulová banka napríklad rozhodla splniť volanie politikov aj niektorých ekonómov a súhlasila s rolou veriteľa poslednej inštancie, obavy investorov by to mohlo zmierniť. Podľa doterajších výsledkov politických summitov aj vyjadrenia šéfa ECB Maria Draghiho, ktorý skupovanie rizikových dlhopisov zadlžených krajín od investorov stále odmieta, to však nie je príliš pravdepodobné. Abnormality na trhu tak budú zrejme pokračovať.
Článok vyšiel v týždenníku Ekonom.