Štandardná sadzba DPH (krajiny majú aj zníženú sadzbu, zatiaľ napr. ČR na potraviny 10%) by mala podľa pravidiel EÚ dosahovať minimálne 15%. Táto harmonizácia zdá sa „nie je dostatočná“, stačí sa pozrieť do prehľadu sadzieb DPH platných v máji 2011.
Spodný limit využívajú len dve krajiny únie. Zvyšovanie nepriamych daní má z pohľadu financmajstrov logiku -spotrebitelia ich ťažko obchádzajú- , ale aj svoje negatíva.
Zdroj: Eurostat
Nepriame dane, ktoré sú už zahrnuté v cenách produktov, pričom ich prevod vykonáva predajca, verejnosť vníma ako súčasť ceny. Bohužiaľ, finančná gramotnosť verejnosti je taká, že hoci všetci vedia, aká je sadzba DPH, málokto si uvedomuje, že z ceny masla 1 euro je daň takmer 20 centov. Minimum fajčiarov tuší, že 80 - 85% z ceny krabičky cigariet konči v pokladnici štátu. Niet sa čo čudovať, že každá vláda má chuť zvyšovať nepriame dane, verejnosť je pri ich sadzbách podstatne menej citlivá, ako pri sadzbách priamych daní, keďže zhruba len pol milióna ľudí raz ročne pocíti váhu 64 riadku daňového priznania. Zvyšovanie nepriamych daní má však svoj limit, na svojej spotrebe ich zvýšenie pocítia najmä nízkopríjmové skupiny, keďže na spotrebu minú proporčne väčšiu časť svojho príjmu.
Práve platenie priamych daní vyvoláva oprávnené otázky, kde tieto peniaze končia. To je hlavný nedostatok nepriamych daní, svojou skrytou povahou znižujú povedomie verejnosti o ich daňovej záťaži a tým aj motiváciu kontrolovať efektivitu využitia verejných financií.
Radovan Ďuranaanalytik INESS |