Uzbekistan má veľké zásoby zemného plynu - 1,68 biliónov metrov kubických, 5 mld. ton ropy. Je na nasledovných miestach z hľadiska ťažby týchto surovín: zlato – 7, meď - 10, urán – 7. V krajine je 118 druhov nerastných surovín, z nich sa 65 ťaží. Krajina je šiestym najväčším producentom bavlny na svete a jej druhým najväčším exportérom. Okrem bavlny sa v krajine pestuje zelenina, ovocie, obilniny, ryža a kukurica. Krajina má rozvinutý sektor malých a stredných podnikov, pracuje v nich 65 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva a produkujú približne 50 % HDP. V krajine sú najnižšie dane pre právnické a fyzické osoby v krajinách ZSSR.
Vláda zjednodušila registráciu firiem. Uzbecké banky sa nezúčastňovali na špekulatívnych operáciách. Ekonomika znižuje zahraničnú zadlženosť z 25 % HDP v roku 2005 na 10 % v roku 2010. Pre zahraničných investorov je krajina príťažlivá makroekonomickou a politickou stabilitou. V krajine je 4 200 spoločných firiem a podnikov. Patria medzi ne General Motors, Isuzu Motors, Mitsubishi, či LG. Koncom minulého roka prezident krajiny Islam Karimov zverejnil program Koncepcia ďalšieho prehlbovania demokratických reforiem a formovanie občianskej spoločnosti v krajine. V programe sa predpokladajú zmeny legislatívy, ktorá sa dotýka podnikania a podnikateľského prostredia. Reformovať by sa mali nasledovné zákony: o garanciách slobody podnikateľskej činnosti, o konkurencii a obmedzení monopolnej činnosti na trhoch s tovarmi, o odštátnení a privatizácii, o akciových spoločnostiach a ochrane práv akcionárov.
V ostatne menovanom zákone by mali objaviť paragrafy, ktoré zvyšujú zodpovednosť za riadenie akciových spoločností. Podľa správy Európskej banky pre obnovu a rozvoj, HDP Uzbekistanu by mal v tomto roku stúpnuť o 8,5 % ako pred rokom. Experti EBOR poznamenávajú, že kríza sa nedotkla Uzbekistanu, ktorý pokračuje v stabilnom raste.
Ekonomickému rastu krajiny napomáhajú vysoké ceny bavlny a zväčšenie objemov exportu, a tiež štedrá fiškálna politika vlády. Viacerí experti medzinárodných inštitúcií predpokladajú, že krajina bude rásť týmto tempom aj v roku 2012. Tento rok mierne stúpne inflácia a zväčší sa saldo platobnej bilancie. Počas krízy sa znížili ceny energetických surovín na svetových trhoch a zmenšila sa výroba v automobilovom priemysle, pretože v Rusku klesol dopyt. Preto vláda niekoľko ráz zvyšovala mzdy: o 25 % v auguste 2009, o 12 % v novembri 2009 a o 20 %, v auguste 2010. Rast miezd čiastočne pohltila inflácia. Uzbekistan sa vyhol devalvácii sumu. Jeho mena nie je konvertibilná.
Zníženie podnikateľskej aktivity a medzinárodného obchodu sa nemohlo neprejaviť negatívny dopadom na ekonomiku Uzbekistanu. Jeho vplyv najviac pocítili podniky exportujúce tovary a služby – v chemickom, strojárenskom priemysle a leteckej doprave. Uzbekistan vypracoval program zameraný na prekonanie krízy na roky 2009 – 2012. Jeho základnými postulátmi sú: súkromno-verejné partnerstvo, ochrana domáceho trhu, získavanie investícií a inovačných technológií a expanzia na zahraničné trhy. Cieľom opatrení je diverzifikácia ekonomiky prostredníctvom štrukturálnej politiky. Ďalšími cieľmi programu sú zvýšenie životnej úrovne na vidieku, rozvoj služieb a malého a stredného podnikania.
Uzbekistan ich považuje za najdôležitejší faktor zvyšovania zamestnanosti obyvateľstva, ale aj jeho životnej úrovne. Daň z príjmu malých a stredných podnikov sa zmenšila z 8 na 7 %. Splatnosť revolvingových úverov sa zväčšila z 12 na 18 mesiacov. Medzi priority protikrízového programu je rozvoj infraštruktúry, ktorý sa považuje za faktor rozvoja zamestnanosti. V Uzbekistane sa modernizuje 400 kilometrov ciest. Program predpokladá približne 300 investičných projektov v hodnote viac ako 24 mld. USD, z čoho je na výstavbu nových objektov určených 18,5 mld. USD a na rekonštrukčné práce 6mld. USD. Podľa odhadov investície by mal priniesť produkciu v hodnote 10 mld. USD a export v hodnote 6,5 mld. USD a podstatne zvýšiť hodnotu HDP. Podľa názoru Loupa Breforta zo Svetovej banky v Uzbekistane sa vyplatilo zdržanlivé riadenie ekonomiky a súčasne sa uskutočňovala deverzifikácia základných odvetví národného hospodárstva. Rast cien niektorých exportných tovarov doplnený efektívnymi makroekonomickými opatreniami, veľkými finančnými rezervami a akumuláciou finančných prostriedkov vo Fonde rekonštrukcie a rozvoja Uzbekistanu pomohli ochrániť ekonomiku krajiny pred svetovou finančnou krízou.
Posledné roky Uzbekistan uskutočňuje konzervatívnu politiku vo vzťahu ku komerčným bankám. To umožňuje počas krízy podporovať reálny sektor ekonomiky, hoci banky v iných krajinách regiónu sú v komplikovanejšej situácii. Rozumná makroekonomická politika za posledných päť rokov priviedla k akumulácii devízových rezerv a prebytkom verejných financií. To umožnilo vláde Uzbekistanu načas realizovať projekty zamerané na oblasť verejných investícií, ktoré stimulujú aktivitu v ekonomike a vytváranie pracovných miest. Podobná kombinácia makroekonomickej politiky priviedla Uzbekistan k výhodnejšiemu stavu ekonomiky a v porovnaní s ostatnými krajinami regiónu ochrániť krajinu pred najťažších dôsledkov ekonomickej krízy a zabezpečiť stabilitu ekonomického rozvoja. Vývoj v budúcnosti predpokladá, že sa v exporte zníži podiel surovín, ktoré v ňom majú podiel 60%.
Vladimír Bačišin
komentátor