Súčasť globálneho egoizmu

Ani inovovaný systém dotácií v EÚ nie je odpoveďou na otázku, ktorú kladie svet -- kedy sa trh s poľnohospodárskymi produktmi liberalizuje. Aj keď sa vôľa vo všeobecnosti deklaruje, reformy v EÚ menia len princípy dotácií, nesmerujú k ich skorému odstráneniu. Aj Farm Bill prezidenta Busha z jari 2002 potvrdzuje záujem vlády ďalej podporovať amerických farmárov, hoci ročný limit podpory 19,1 mld. USD ročne vyplývajúci z Uruguajského kola USA neprekračujú.
Ochranárstvo v poľnohospodárstve nie je len ekonomický, ale i politický a globálny humanitárny problém. Vyspelé ekonomické centrá trvajú na rušení dovozných ciel, ale nie sú ochotné efektívne sa zaoberať zrušením produkčných a exportných dotácií a subvencií svojim farmárom. Pritom práve poľnohospodárske a potravinárske produkty sú pre chudobné krajiny komoditou, ktorou sa môžu presadiť na vyspelých trhoch. Často jedinou.
Záujmom vyspelých krajín je a bude zbavovať sa svojich prebytkov získaných nadotovanou (či nadopovanou?) produkciou vývozom. V tejto súvislosti doslova drzo pôsobí požiadavka na znižovanie ciel na tieto produkty v rozvojových krajinách. Hoci by bolo asymetrické -- rozvojový svet by znížil bariéry menej -- zlú situáciu rozvojových krajín by to len zhoršilo. Popredná krajina tretieho sveta -- India, túto požiadavku pred dvoma týždňami odmietla na ženevských rokovaniach všeobecnej rady WTO, ktoré sú akýmsi predkolom dôležitého podujatia -- ministerskej schôdze WTO v mexickom Cancúne.
Odpor proti tomu, aby sa poľnohospodárske produkty podriadili rovnakému režimu ako priemyselné, vyjadrujú krajiny Európskej únie, CEFTA a niekoľko ďalších štátov. Argumentujú multifunkčnosťou poľnohospodárstva, ktoré má nielen ekonomický, ale najmä v husto obývaných krajinách s intenzívnou poľnohospodárskou výrobou aj veľký význam krajinotvorný, environmentálny, rekreačný a pod. Do tejto skupiny patrí aj Slovenská republika.
Žiaľ, sme súčasťou globálneho egoizmu. Jeho škodlivosť možno pochopiť, ale hýbať s ním môžeme len do výšky nášho významu. A ten je taký, aký je. Preto sú prístupy, s ktorými ide naša delegácia tento týždeň do Mexika, konzistentné s EÚ. Inak to ani nemôže byť.