Hranica smrti je blízko (komentár)

Posledné dni sme opäť zaznamenali negatívne turbulencie na spoločnej európskej mene. Dôvodom je negatívny vývoj na španielskom dlhopisovom trhu. Spredy výnosov na 10-ročných španielskych dlhopisoch voči benchmarkovým nemeckým dosahujú historické vrcholy a nachádzajú sa pri úrovniach, kedy Grécko, Írsko a Portugalsko museli vytiahnuť bielu zástavu. Náklady na španielsku dlhovú službu tak opäť výrazne stúpajú a dlhodobo sú neudržateľné. Výnosy na 10-ročných dlhopisoch Španielska tak pozerajú do očí priamo "hranici smrti" 7% p.a., ktorá bola naposledy atakovaná na prelome novembra a decembra minulého roku.

Dôvodom je nedôvera investorov voči španielskej vláde, že dokáže aktuálny deficit verejných financií (predpoklad pre tento rok na úrovni 5,3% HDP) stiahnuť na 3% HDP pre budúci rok aby splnila podmienky Paktu fiškálnej stability. Výrazne sa pnutie v španielskej ekonomike, ktorá sa borí s najväčšou mierou nezamestnanosti v eurozóne a nízkym ekonomickým prírastkom, podpisuje aj pod rizikový bankový sektor. Španielske banky si v marci požičali neštandardne od ECB 225 mld. eur, čo je na mesačnej báze viac ako 50% prírastok oproti februárovej úrovni. Madridské náklady na poistenie dlhu (CDS) prekonali svojou úrovňou i maďarské, pričom Budapešť je dlhodobo v rokovaní s Medzinárodným menovým fondom o ďalšej finančnej pomoci. Madrid sa tak nakláňa a jeho pádom sa otvára riziková cesta na Rím.

Ako hovorí história, všetky cesty vedú do Ríma a prípadny pád Madridu neznamená z nášho pohľadu kolaps eurozóny, ale jej výrazné zemetrasenie. Pádom Madridu sa však otvára cesta na Rím a jeho prípadným pádom by sa ohrozila určite celistvosť eurozóny a existencia eura. Finančným kolapsom Španielska by sme stratili štvrtého najväčšieho garanta a prispievateľa do eurovalu, čo by ohrozilo dôveryhodnosť eurozóny navonok. Španielsky dlhový problém je zahmlievaný, oficiálne sa deklaruje, že celkový vládny dlh je na úrovni 68,5% HDP, čo sa nejaví ako rizikový ukazovateľ. Záväzky Španielska v európskych štruktúrach (garancie) však posúvajú túto hranicu na úroveň 133,8% HDP, čo je naozaj rizikový údaj i v nominálnom vyjadrení takmer 1,3 bil. eur.

Problém rizikových verejných financií v eurozóne naďalej pretrváva a aktuálne kroky a riešenia neprinášajú vytúžené ovocie. Práve budúci rok by mohol v plnej kráse ukázať nahotu rizika verejných financií krajín eurozóny (Slovensko minie štátne finančné aktíva už toto leto a začína žiť plne na dlh), ktoré nebudú schopné plniť podmienky Paktu fiškálnej stability. Krajiny eurozóny dávajú priemerne ročne 3,5% svojho HDP na platbu úrokov (extrémom sú Taliani a Íri, ktorí smerujú k 6% HDP). Takže ekonomický rast krajín eurozóny pod 3,5% nestačí ani na krytie úrokov z dlhovej služby a súčasný nulový rast eurozóny len podčiarkuje fiškálnu hrozbu.

Práve gigantické rozmery dlhových záväzkov v Európe a minimálny ekonomický rast pri vysokej miere nezamestnanosti bude ručnou brzdou ozdravovania verejných financií, čo by mohlo do budúcna výraznejšie oslabiť spoločnú európsku menu. Prípadný pokračujúci negatívny rast výnosov na španielskych a talianskych dlhopisoch by mohol aktivovať ECB a podnietiť nákup ich rizikového dlhu (čo je však krátkodobé riešenie a dlhodobo neúčinné na príklade Írska a Portugalska), resp. priniesť ďalšie kolo trojročných refinančných operácii pre podporu a stabilitu európskeho bankového sektora (tzv. LTRO). Pád Madridu by tak otváral cestu nielen na Rím, ale primárne cestu k parite (1,00) na EURUSD. Španieli musia v prvom rade sami poskytnúť trhom dôvod na dôveru v podobe rýchleho znižovania deficitu verejných financií a až potom hľadať podporu v krátkodobých opatreniach ECB, resp. Bruselu. Španielske KO by postavilo európskych politikov do role štatistov, kedy by nutnosť extrémne rýchleho prijatia fiškálnej a politickej únie (po vzore USA) bola jediným riešením prípadnej záchrany eura.

Európa si musí svoje problémy vyriešiť sama, čo naznačujú i posledné komentáre od Medzinárodného menového fondu. Spoliehanie sa na kroky z externého prostredia, prípadné ďalšie kolo QE od Fedu a odlákavanie pozornosti od fiškálnej nestability eurozóny situáciu nerieši iba prehlbuje.