Rozhorčí ma, keď si prečítam správu, že tam a tam ukradli zlodeji medené vodiče, za ktoré utŕžili v zbere pár stokorún a tej a tej firme spôsobili škodu za desaťtisíce. Potom zvyčajne nasleduje veta o tom aký (v podstate smiešny) trest im hrozí. Najmä vtedy, ak páchateľom nehrozí nič, lebo sú maloletí -- pričom každý vie, že na lup ich vyslali a vyzbrojili ich rodičia či vychovávatelia. Pretože, ak sa aj čin hodnotí nie podľa zberových korún, ale podľa skutočne spôsobenej škody, trestná sadzba vôbec nevyjadruje jeho nebezpečnosť. Tieto lúpeže sa totiž zvyčajne týkajú zabezpečovacích zariadení a potenciálne teda ide ohrozenie životov nevinných a nič netušiacich ľudí.
Zákon je v tomto prípade príliš tolerantný. Rovnako aj pri posudzovaní lúpeží i prepadov -- pričasto sa prihliada na výšku škody, pričom súdny a slušný človek vie, že lúpež je lúpež. Neexistuje menej brutálna, len brutálnejšia -- to vtedy, ak ukradnú nepohyblivému invalidovi dopravný prostriedok či osemdesiatročnej starenke poslednú bankovku. Trestný zákon sa mení a bolo by dobré, keby zákonodarcovia pamätali aj na túto tvár kriminality. Pri krádežiach cestnej či železničnej signalizácie by napríklad pomohlo nielen priradiť exemplárne tresty, ale postihovať aj tých, ktorí sa tomto kontrabande podieľajú. Ak je to možné aplikovať pri drogách či pašovaných cigaretách, prečo by to nešlo v tomto prípade? V prípadoch, keď sú obeťami násilia bezvládni a slabí, by zasa paragraf mohol mať -- povedzme -- koeficient vyjadrujúci amorálnosť a brutalitu. Výchova zrejme nepomáha, je čas na prísnosť.
StoryEditor
Nebezpečné maličkosti a paragraf
Rozhorčí ma, keď si prečítam správu, že tam a tam ukradli zlodeji medené vodiče, za ktoré utŕžili v zbere pár stokorún a tej a tej firme spôsobili škodu za desaťtisíce. Potom zvyčajne nasleduje veta o tom aký (v podstate smiešny) trest im hrozí.