Robert Fico počas televízneho duelu s Mikulášom Dzurindom vybavil kauzu Štátnych hmotných rezerv mávnutím ruky: „Všetky strany majú svoje problémy.“ O špinavú kampaň očividne nestojí. Volič je beztak dosť znechutený.
Fico už presne vie, aké je to vyhrať voľby a nemať s kým vládnuť. Vopred odpudiť, či dokonca kanibalizovať potenciálnych koaličných partnerov je veru krátkozraké. Navyše, keby strany nemali mať nejaké tie „svoje problémy“ aj v budúcnosti, znamenalo by to koniec straníckej disciplíny i sponzorskej podpory. Práve pre principiálny odpor k drobným kšeftíkom pre dobrých kamarátov bolo nemožné vládnuť s Ivetou Radičovou.
A je to práve Radičová, ktorá platinu zo štátnych rezerv pretavila do nevábne voňajúcej kôpky, ktorej mediálny pach ešte viac napína voličov nemálo skúšaný žalúdok. Premiérka, aj po deklarovanom odchode z politiky, robí len to, čo predtým. No teraz to môže robiť omnoho slobodnejšie a bez akýchkoľvek zábran.
Bývalí kamaráti sú vždy omnoho nebezpečnejší ako starí nepriatelia. Po Radičovej odchode potrebuje Dzurinda spoľahlivého a stabilného nepriateľa viac, ako čokoľvek iné.
Len v porovnaní so Smerom má SDKÚ šancu vyzerať ako menšie zlo. Dnes nie je jej problémom Fico, ale Radičová, ktorá jej bude tento imidž kaziť.
Pravica by mala rátať s tým, že kampaň bude špinavá. Premiérka jej to zráta. Za generálneho prokurátora. Za Nitrainvest. Za euroval. Za všetky skutočné i domnelé príkoria, ktorých sa dožila vo vlastnej strane i od koaličných partnerov.
Rozdiel medzi minulou a terajšou volebnou kampaňou by napokon mohol byť podobný, ako medzi neférovou chlapskou bitkou s ranami pod pás a špinavým rozvodom manželstva, v ktorom si muž našiel milenku.