Maďarský banánový paprikáš (komentár)

Maďarsko sa pod vládou premiéra Orbána dostáva do výrazných ekonomických problémov, ktoré sa môžu začať bytostne dotýkať i Slovenska (južné okresy Slovenska využívajú pracovné miesta v maďarskej ekonomike). Maďarská cesta narastajúcich nákladov na správu vládnych dlhov môže byť viac ako riziková vzhľadom k zhoršujúcej sa globálnej finančnej stabilite. Finančné trhy prestali dôverovať Európe ako celku, nie je to len otázka krajín eurozóny, ale celkovej Európskej únie, ktorej je Maďarsko členom. Riziko začína v Maďarsku stúpať a naberať na obrátkach nielen na základe zhoršených ekonomických výhľadov, ale aj v postupne narastajúcej politickej izolácii premiéra Orbána.

Maďarsko pod tlakom nedostatku príjmov vo verejných zdrojov začína pripomínať "banánovú republiku", kde neohraničená ústavná moc premiéra Orbána vytvára zárodky možného kolapsu. Po zavedení nie príliš populárnych daní na zvýšenie príjmu štátneho rozpočtu (nadmerné zdaňovanie energetických, telekomunikačných a bankových inštitúcii) začína otvorená vojna medzi maďarskou vládou a finančnými inštitúciami. Vláda prijala zákony, ktoré nútia maďarské banky prijímať splátky úverov denominovaných v cudzích menách (EUR, CHF) výrazne nižšie, ako je ich reálny kurz voči HUF. Práve vysoké úrokové sadzby na HUF podporovali enormný rast úverov v cudzích menách s nižším úročením, čo sa oplácalo pri stabilnej finančnej situácii. Finančná kríza a jej turbulencie poslali HUF k historickým minimám voči kľúčovým svetovým menám, čím sa výrazne predražujú úvery. Práve pod týmto tlakom maďarská vláda vystúpila do boja proti finančným inštitúciám zafixovala kurzy HUF voči úverovým menám mimo trhovej reality, čo vytvára miliardové straty v eurách maďarským finančným inštitúciám.

Ani tieto opatrenia však dlhodobo nedokážu stabilizovať príjmy maďarskej vlády a upokojovať narastajúce ekonomické a sociálne pnutie. Orbán vytiahol proti nepriateľovi číslo jeden v podobe maďarskej centrálnej banky. Nezávislosť tejto inštitúcie je na pokraji priepasti pod tlakom novoprijatého zákona umožňujúceho zlúčenie maďarskej centrálnej banky a Úradu pre finančný dohľad. Maďarský parlament tak má právo odvolať guvernéra centrálnej banky, ktorý doteraz odolával tlakom maďarského premiéra i napriek osobným útokom (zníženie mzdy na minimimum). Maďarskej vláde sa tak otvára potenciál k takmer 36 mld. eurám v podobe devízových rezerv centrálnej banky. Toto je jasný cieľ Orbánovej politiky, ktorá odstriháva maďarskú ekonomiku od reálneho sveta. Pokračovanie tejto banánovej politiky povedie k ďalšiemu znehodnocovaniu HUF, čo bude tlačiť na ďalšie straty finančných inštitúcii vzhľadom k "nereálnej" fixácii. Banky pod tlakom zastavia úverovú aktivitu, ktorá sa dotkne bytostne i maďarskej vlády.

Maďarsko si tak hľadá rezervné zdroje pre svoje financovanie viac ako neštandardnými krokmi, pretože politické ovládnutie devízových rezerv krajiny patrí do kategórie príručiek africkej politekonomiky. Zároveň v tomto tlaku Maďarsko začína rokovanie s MMF a EU o druhom úvere pre naštartovanie a stabilizáciu ekonomiky. Čas sa kráti a už aj posledná z ratingových agentúr Fitch pristúpila 6.januára k zníženiu ratingového ohodnotenia Maďarska na špekulačné pásmo. Orbán sa tak dostáva pod tlak, financovanie z finančných trhov sa dostáva na hranicu únosnosti. Budapešť si tento týždeň požičiavala na finančných trhoch 6-týždňové pokladničné poukážky a ich výnos na ročnej báze smeruje k ôsmim percentám. Dlhodobo je tento trend neudržateľný a aktuálne sa Orbán dostáva na križovatku, kedy bude musieť buď ustúpiť tlaku MMF resp. EÚ a zmierniť niektoré zákony (centrálna banka, mediálny zákon) za cenu úveru od medzinárodných finančných inštitúcii. Alebo je tu možnosť dotlačenia svojej politiky do krajnosti a míňanie devízových rezerv krajiny s ekonomickou a politickou izoláciou.

Orbán má stále ešte nejaké tromfy v rukách, v prvom rade má Budapešť vlastnú menovú politiku, a preto sa netreba obávať nedostatku HUF alebo rizika nesplatenia vládnych záväzkov denominovaných v HUF. V druhom rade si EÚ nemôže dovoliť nechať vypuknúť podobný problém ako v Grécku priamo v srdci Európy, plamene by sa mohli veľmi rýchlo preniesť na ďalšie prístupové krajiny do EÚ, resp. eurozóny. Situácia je však už viac ako vážna, kombinácia politického hazardu a ekonomickej nestability môže výrazne zatriasť už i tak krehkou dôverou v EU a eurozónu.

Banánový paprikáš v podobe extrémne populistických zákonov na ovládnutie centrálnej banky, umelá fixácia kurzov pre finančné inštitúcie, špekulatívne pásmo ratingu a potreba hľadania externých finančných zdrojov vytvára potrebu urýchleného konania. Pokiaľ sa Budapešť nedohodne s MMF na finančnej pomoci garantovanou EÚ, tak v centre Európy môže vzniknúť nový prvok finančnej krízy. Maďarsko nie je Grécko, ani sa to nedá vzhľadom k rozdielnym menovým politikám porovnávať, na druhej strane Gréci majú stále za chrbtom EÚ a MMF, dokedy, však ukáže čas. Prípadný kolaps Maďarska by z nášho pohľadu len urýchlil rozpad európskej integrácie, čoho si je Orbán vedomý. Čas sa kráti a obe strany tak ako Orbán i EÚ si uvedomujú potrebu ústupkov a činov. Politika a ekonomická realita však mávajú veľmi odlišné pohľady pri riešení finančných problémov, čoho výsledkom je súčasný stav globálnej finančnej krízy.