Európa je jedno veľké Kocúrkovo (komentár dňa)

Ďalší summit predstaviteľov starého kontinentu len potvrdil nové zákonitosti v spoločnosti, kde za všetkým treba hľadať „banku“. Banky si tak opäť výrazne posilnili svoje postavenie a bankové otroctvo spoločnosti naberá nepredstaviteľné rozmery.

V čase narastajúcej sociálnej a ekonomickej neistoty, kedy sú spoločnosti masírované potrebou uťahovania opaskov pre vidinu lepšej budúcnosti, je skoro nepochopiteľné, ako sa darí bankám. Európska úradnícka mašinéria opäť dala bankovým inštitúciám neskutočný potenciál pre svoje zárobky založené na morálnom hazarde. Neustále platí chybná finančná gloriola, ktorá vychádza z názoru, že bez bánk to nepôjde.

Júlový začiatok platnosti nového finančného mechanizmu ESM (euroval II) tak bude poriadne horúci vzhľadom, že v takmer 90% krajinách nebol ratifikovaný a už sa mu prideľujú úlohy, ktoré nemá v náplni ani kompetencii. Mechanizmus, ktorý bol budovaný pre úplne iné ciele a účely by tak mohol byť primárne využívaný pre bankové potreby. Európska banková únia tak naberá na prvých reálnych kontúrach, kedy euroval môže pristúpiť k priamej rekapitalizácii rizikových európskych bánk. Krajine sa tak rozviažu výrazne zviazané ruky a zdroje potrebné pre záchranu svojich rizikových bánk môže míňať naďalej, pretože jej rizikové banky bude zachraňovať celá Európa. Európske kocúrkovo, kedy sa prideľujú zdroje bankám z mechanizmu, ktorý to nemá v štatúte a nie je ešte ratifikovaný všetkými krajinami (doteraz iba šesť krajín eurozóny) len vyvoláva otázniky nad systematickou prácou a snahou zachrániť jednotnú Európu.

Chápeme, že euro je pod tlakom a hrozba rozpadu nikdy doteraz nemala reálnejšie kontúry, avšak podľahnúť opätovne komerčným bankám môže byť viac ako rizikové. Vzhľadom na to, že od roku 2009 je to už len jedna z mnohých finančných pomocí pre európske banky, ktorých  výsledkom je prerastajúca neschopnosť bankových manažérov ozdraviť svoje inštitúcie. Okrem priamej rekapitalizácie rizikových bánk z eurovalu na minulotýždňovom summite zaujala informácia aj o spoločnom európskom dohľade (resp. regulácii)  pod záštitou ECB. Banková únia je tak prvým krokom k prípadnému smerovaniu Európy k fiškálnej únii a teda jednotnému prerozdeľovaniu zdrojov z jedného ministerstva financií. Politická a fiškálna únia tak dáva opätovne možnosť získavania času na riešenie neriešiteľného problému s európskymi vládnymi dlhmi, ale v žiadnom prípade ich nerieši.  Banky sú tak opäť víťazmi posledného summitu a svoju výhru dosiahli za finančnú pomoc a podporu rizikovým vládam, od ktorých sú ochotné stále kupovať pomaly bezcenné dlhopisy. Tento rizikový kolobeh netlmí dlhovú krízu, ale ju skôr ešte podnecuje. Výsledok summitu je tak jasný: banky majú zelenú spolu s nezodpovednými krajinami (kto požiada, dostane pomoc) a červenú dostali európski daňoví poplatníci.

Banková nadradenosť vzhľadom k triešteniu názorov v Európe môže však vyvolávať obavy o budúcnosť eura a európskej integrácie.  Ak by sme si urobili grafický prienik  s  názormi kľúčových európskych politikov a snažili sa nájsť aspoň minimálne  prekrytie, ostali by sme viac ako prekvapení.  Ide o názory predstaviteľov najväčších euro-ekonomík: Nemecko - Merkelová, Francúzsko - Hollande, Taliansko - Monti, Španielsko - Rajoy. Minimálny  prienik sa dá nájsť iba vo finančnej transakčnej dani, lepšej alokácii verejných výdajov, liberalizácii niektorých sektorov trhu tovarov a investícii EIB, čo sú v súčasnosti zanedbateľné témy a problémy eurozóny. Úplne diametrálne odlišný pohľad majú títo politici v kľúčových otázkach: na potrebu fiškálnych škrtov, postavenia ECB pri riešení krízy, eurobondov, fiškálskych transferov, reformy trhu práce, čo sú omnoho kľúčovejšie veci pre budúcnosť eurozóny ako celku a eura. Táto euro-schizofrénia tak môže byť kľúčom pre rozpad eurozóny, pretože títo štyria (primárne ale Nemci a Francúzi) si musia ujasniť vzájomné priority, ktoré sú však dnes viac ako vzdialené.

Minulotýždňový summit tak nedokázal zodpovedať ani na jednu z kľúčových otázok o budúcnosti eura a eurozóny, čo bude vyvolávať po prvotnom ošiali ďalšie rizikové reakcie trhu. Víťazom sú iba banky, ktoré sú nedotknuteľné medzi nedotknuteľnými. Prázdne politické komentáre nedávajú väčšiu ekonomickú a sociálnu budúcnosť pre eurozónu a jej obyvateľov. Sľuby o financovaní z mechanizmu, ktorý ešte nie je ratifikovaný a už sa bude musieť ratifikovať jeho nová podoba kvôli priamej rekapitalizácii európskych bánk, berieme ako „zlý politický žart“. Európa musí odpovedať na kľúčové otázky ako potrebu fiškálnych škrtov, postaveniu ECB pri riešení krízy, eurobondov, fiškálskych transferov, reformy trhu práce, čiže otázky politickej a fiškálnej únie, inak nezíska ani potrebný čas na riešenie neriešiteľného dlhového problému. Ale cesta k nej cez bankovú úniu môže byť viac ako bolestivá....

Obrázok: Rozdielnosť názorov európskych politikov