Rozpad eurozóny by bol najlepší

Európa je v posledných rokoch jedným z najmenej dynamických hospodárskych celkov na svete. Zráža ju vysoká miera byrokracie, regulácie a podľa môjho názoru aj spoločná mena. Tá umožnila zvlášť južnému krídlu eurozóny zaspať na vavrínoch a žiť si nad pomery. Zároveň však s príchodom eura prudko klesla konkurencieschopnosť týchto ekonomík. Rozdielna výkonnosť hospodárstva krajín eurozóny vyvoláva problémy a zhoršuje vzťahy medzi jej členov.

Bohužiaľ, riešenie, o ktoré by v prípade národných mien postaral trh oslabením meny, nie je v eurozóne k dispozícii. Podľa môjho názoru sú tak hlavným problémom byrokratická Európska únia a euro, ktoré cez veľké rozdiely Európu unifikuje a nedovoľujú slabším ekonomikám ťažiť zo svojho potenciálu. Ak by z Európskej únie zostali len pravidlá o voľnom pohybe osôb, tovaru a služieb a kapitálu, Európe by sa v dlhodobom horizonte darilo oveľa lepšie.

Eurozóna je skupina krajín, ktorá sa rozhodla používať spoločnú menu so všetkými pozitívami i negatívami, ktoré k tomu patria. Bohužiaľ, vzájomná podobnosť niektorých ekonomík končí na fakte, že sa nachádzajú v Európe. Napriek tomu sú všetky vystavené rovnakým úrokovým sadzbám a kurzu eura, a to bez ohľadu na hospodársky cyklus. Pre niektoré ekonomiky sú sadzby príliš vysoké a mena silná, iné naopak trpia nízkymi sadzbami a slabou menou. Výsledný kurz je určitý kompromis, ktorý však vyvoláva v ekonomikách obdobie boomu alebo prepadu, podľa toho, či je pre nich mena práve príliš silná alebo slabá.

Nemožno spochybňovať určité pozitívne dôsledky jednotnej meny, napriek tomu som presvedčený, že negatíva prevažujú. Rozhodnutie o pokračovaní eurozóny je však viac politickým ako ekonomickým a európskym politikom sa zásluhou "neštandardných" krokov Európskej centrálnej banky môže ešte dlhú dobu dariť problémy zametať pod koberec. V najbližších mesiacoch a možno aj rokoch tak rozpad eurozóny nečakám. Napriek tomu som presvedčený, že by to pre Európu bolo to najlepšie, čo by ju mohlo stretnúť.