Argentíne hrozí opäť bankrot (komentár dňa)

Argentína je 3. najväčšia ekonomika Latinskej Ameriky s vysokým indexom ľudského rozvoja. Rozlohou 8. najväčšia krajina na svete s viac ako 40 miliónmi obyvateľov, je všeobecne považovaná za dynamicky sa rozvíjajúcu krajinu s vysokým ekonomickým rastom. Hrozí však tejto krajine bankrot?

Ide o krajinu atraktívnu pre investorov, keďže má „základy pre budúci rast vďaka veľkosti trhu, úrovni priamych zahraničných investícií a vysokému podielu vývozu hi-tech technológií.“

Ide však tiež o krajinu, ktorá pre niekoľkými rokmi prešla veľkou ekonomickou krízou, ktorá začala v roku 1999 a skončila bankrotom na konci roku 2001:




Obr.: Argentína prišla o významný zdroj financií z exportu ropy, podobne ako sa stalo v Egypte pred zvrhnutím Mubaraka. Vláda tak musí znížiť výdaje, zároveň chýba hlavný motor rastu ekonomického rastu – teda spotreba ropy.

Po bankrote argentínskej vlády v roku 2001 nasledovala devalvácia meny (čím sa zvýšila konkurencieschopnosť voči ostatným krajinám) a už v roku 2003 došlo k obnoveniu ekonomického rastu, ako aj rastu spotreby ropy. Tento vývoj pokračoval až do roku 2011. Problémy sa začali objavovať v tomto roku, kedy krajina prestala vyvážať ropu:

• Podľa analýzy skončí tento rok Argentína s rozpočtovým deficitom ak do konca roku vláda nezníži svoje výdaje, po prvý krát po niekoľkých rokoch. Znižovanie výdajov býva vždy nepopulárnym opatrením.
• V roku 2011 predstavoval ekonomický rast Argentíny 8,9 %, tento rok sa očakáva rast na úrovni 5,1 %.
• V súčasnosti je v krajine inflácia 25 % a pomerne vysoká kriminalita.
• 9. novembra protestovalo proti politike prezidentky Kristine Fernandézovej v uliciach Buenos Aires približne 700 000 ľudí.

Tieto udalosti by samy o sebe ešte neznamenali akútne riziko bankrotu, avšak situáciu si začínajú všímať aj finančné trhy:




V posledných dňoch vyskočili 5-ročné deriváty CDS (poistenie proti riziku bankrotu) nad 3000 bázických bodov a krátkodobé CDS implikujú riziko bankrotu 60 %.

Ak by aj akútne riziko bankrotu pominulo, podobne ako koncom roku 2008, dlhodobejšie trendy nenaznačujú pozitívny vývoj, keďže hlavný motor ekonomického rastu, teda vývoz ropy, dosiahol svoj limit.

Ak krajina v blízkej budúcnosti opäť zbankrotuje (čo považujem za takmer isté), devalvácia meny veľmi pravdepodobne nebude znamenať obnovenie ekonomického rastu, tak ako tomu bolo v prípade bankrotu v roku 2001, ale naopak dôjde k zdraženiu dovozu ropy, ak samozrejme v rovnakom čase nedôjde k zníženiu jej spotreby.