Gréci sú príliš bohatí na odpustenie dlhov (komentár)

Odborníci i finančné trhy v tom majú jasno - Grécko sa nevyhne reštrukturalizácii dlhu, čo je presnejší názov pre populárne slovo bankrot. Znamenalo by to, že grécka vláda vyhlási, že nie je schopná splatiť svoje pôžičky podľa dohodnutých podmienok, dosiahne odpustenie časti dlhu, predĺženie splatnosti a zníženie úroku. Tým klesne tlak dlhovej služby na grécky rozpočet a za pomoci reforiem (ktoré budú môcť byť miernejšie) sa tamojšia ekonomika začne stavať na nohy.

Znie to ako pre Grékov dobrý scenár a zdá sa, že by takýto očistný proces malo zvoliť viacero krajín - vysoké náklady na dlh totiž dnes ťažia nejeden štátny rozpočet. Aténska vláda sa však zubami-nechtami bráni pripustiť tento scenár, čo asi znamená, že tento happy end má viacero háčikov. A nejde vôbec o detaily.

Rôzne výskumné práce uvádzajú, že v rokoch 1970 až 2000 malo približne 30-50 krajín problém so splácaním dlhu. Medzi najznámejšie prípady patrí Argentína, Ekvádor, Rusko či Uruguaj. Takže by sa mohlo zdať, že to, čo dnes časť odborníkov radí Grécku, je celkom štandardná cesta, ako sa vymaniť zo obrieho dlhu, potreby stále drastickejších reforiem a stále horších vyhliadok na vývoj ekonomiky. To však platí len do istej miery. Zo zoznamu predtým "bankrotujúcich krajín" sa dá vyčítať, že dokonca aj tie najbohatšie z nich sú dnes na míle vzdialené prosperite krízou postihnutého Grécka. Aj dnes, roky po dlhovej kríze, je Rusko alebo Argentína v druhej päťdesiatke krajín podľa HDP na obyvateľa, čo znamená asi dve tretiny až polovicu úrovne bohatstva Grécka (to býva zvyčajne o 20 priečok vyššie).

Veľkorysosť veriteľov má svoje medze

Preto sa väčšina veriteľov môže oprávnene domnievať, že Gréci sú príliš bohatí na to, aby im boli dlhy odpustené. Navyše každá reštrukturalizácia sa musí prejaviť na dôveryhodnosti ekonomiky a je často spojená aj s destabilizáciou domáceho finančného sektora, ktorého sa odpis dlhu najviac dotkne. Hoci existujú prípady krajín, ktoré sa z dlhovej krízy celkom rýchlo spamätali, akademický výskum ukazuje jasný dopad reštrukturalizácie na budúci rating krajiny, dĺžku krízy podľa jej rozsahu meria na 3 až 10 rokov. A aj dlhšie, ak je sprevádzaná krízou menovou aj bankovou. Stratu rastu odhaduje až dvojciferným číslami ročne.

Aj keď je zrejmé, že sa grécka kríza tabuľkám vymyká, a krajina má okrem iného už teraz zabezpečené úvery od EÚ a MMF, náklad na nedodržanie splátok úveru nebude malý. Preto má tento krok cenu len vtedy, ak sa Grécku podarí dosiahnuť nielen podstatné predĺženie úverov a zníženie úrokov (čo sa už stalo s úverom od EÚ), ale najmä v prípade, že výsledkom dohôd bude podstatný odpis dlhu.

Aj keď sa dnes ozývajú hlasy, že odpustenie sa má týkať až troch štvrtín dlžnej sumy, dá sa oprávnene pochybovať o tom, že relatívne bohaté Grécko sa takejto veľkorysosti veriteľov dočká. Ak sa táto "obava" naplní, tak atraktivita reštrukturalizácie značne klesne.

Reštrukturalizovať dlh nie je vôbec jednoduché, a to najmä u štátov. Tie totiž mávajú neštandardný právny režim pri pôžičkách. Aj preto sa EÚ v rámci svojho plánu na zavedenie väčšieho poriadku do štátnych dlhov od roku 2013 touto otázkou zaoberá. Dnes však úvery poskytované vládam nie sú na problémy pri splácaní pripravené (chýbajú im napríklad mechanizmy, ktorými môže väčšina veriteľov rozhodnúť o úprave podmienok pôžičky za všetky). Preto v prípade väčšiny štátnych reštrukturalizácií vzniká dohoda počas zložitých rokovaní a pristúpenie k nej býva dobrovoľné. To však znamená, že aj po uzavretí dohody existujú veritelia, ktorí sa stále domáhajú svojich pôvodných práv, a situáciu krajiny podstatne komplikujú. Je tak jasné, že "horšie" a chudobnejšie krajiny majú väčšiu šancu na "dobrovoľné" dohody. U nich býva vrabec v hrsti často jediným prijateľným riešením.

To Grékom opäť veľmi do karát nenahráva. Kombinácia slušného právneho poriadku a nemalého podielu veriteľov, ktorí nebudú chcieť dlhy odpustiť, môže právnu agóniu Grécka natiahnuť. Nehovoriac o tom, že súčasťou väčšiny takýchto operácií je nekrátenie pohľadávok z "verejných" pôžičiek Medzinárodného menového fondu a Európskej únie.

Vážení pre a proti

Komplikácie pri snahe dosiahnuť odpustenie (časti) dlhu sú na mieste. Inak by krajiny, ktoré by sa o takúto cestu pokúšali, výrazne pribúdalo. Najlepšou cestou musí vždy byť, aby si dlžníci požičiavali len toľko, koľko sú schopní splatiť, a to, čo sľúbia, splnili. Bohužiaľ, v prípade Grécka to už neplatí. Pochybnosti, či tamojšia ekonomika je schopná pôžičky splatiť, sú stále silnejšie. Hlavné ukazovatele v tejto úvahe sú vyššie zadlženie (Gréci mieria vysoko nad 100% HDP) a úrok, ktorý zaň platí (trhový úrok je zrejme astronomicky vysoký). Ale zásadným parametrom je schopnosť ekonomiky rásť. Preto napríklad Belgicko dlho bez väčších problémov spláca dlh okolo 100% HDP a s vysokým dlhom si asi poradí napríklad aj obvykle rýchlo rastúca ekonomika USA.

Práve rast je hlavnou Achillovou pätou Grékov. Zdá sa, že predkrízová prosperita stála na rýchlom raste dlhu (a účtovných a štatistických trikoch). Dnes prebiehajúce reformy, ktoré majú grécku štátnu kasu lepšie plniť, rast neurýchľujú. Navyše averzie verejnosti k reformám vedie ku štrajkom, a tie sú pre hlavný grécky exportný artikel, ktorým je "dovoz turistov", obzvlášť zničujúce.

Z ekonomického pohľadu existujú pre grécku vládu, ale aj väčšinu jej veriteľov, dobré dôvody pokúsiť sa situáciu rýchlo a radikálne riešiť, napríklad za cenu reštrukturalizácie. Navyše by tento krok znížil výbušnosť dnešnej situácie, kedy veľkorysá pomoc Grécku (čiastočne zo zdrojov EÚ) je predovšetkým pomocou veriteľom Grécka - európskym bankám. Je to však cesta do neznáma. Zvyčajne vlády bojujú "len" s externým dlhom v cudzej mene, zatiaľ čo Grécko má problém s dlhom celkovým, čo je ďalšia komplikácia. Ďalšou dimenziou je potom dopad možného odpisu dlhu na finančný sektor, kde hrozí, že straty ho ďalej oslabia, a štát tak bude musieť zasiahnuť.

Hlavný problém asi nakoniec bude nájsť a realizovať právny model reštrukturalizácie, ktorá prinesie pre Grécko dobrý pomer výnosov a nákladov, zníži riziká negatívneho vplyvu tohto extrémneho kroku, a hlavne ich časovo obmedzí. Ak je grécka vláda finančne taká kompetentná, ako jej reformy napovedajú, zrejme sa touto otázkou už mnoho mesiacov zaoberá. To, či na konci objavila fungujúce riešenie, zistíme zrejme pomerne skoro.