Ale veď už som vám tú splátku posielal, tvrdí podráždený mužský hlas do telefónu. "Áno, ale to bola splátka pôžičky od firmy XY. Teraz volám kvôli pohľadávke spoločnosti YZ," odpovedá asertívnym tónom operátor sediaci medzi desiatkami kolegov v call centre spoločnosti, ktorá sa zaoberá vymáhaním dlhov.
Podobných rozhovorov absolvujú jej operátori denne desiatky. Stretávajú sa s prípadmi ľudí, ktorým sa nakopili dlhy u viac firiem či bánk. Dlžníci kvôli tomu často strácajú prehľad, komu zaplatiť a komu už peniaze vrátili. Ak dlh domácnosti dôjde až do tejto fázy, začínajú pre rodinu veľké problémy. Pri neplatení ani po výzve od inkasnej firmy totiž nasleduje žaloba a exekúcia.
Aj keď sa za vinníka terajšej dlhovej krízy označujú politici a vlády, pasíva domácností a firiem majú na zlej ekonomickej situácii porovnateľný podiel.Vyspelý svet sa za posledné tri desaťročia dostal do štádia, kedy stojí na dlhoch a zároveň s nimi padá. Aj preto sa pojmy "dlh" a "bankrot" stali v médiách jednými z najfrekventovanejších. Dlhujú jednotlivci a domácnosti, dlhujú firmy, dlhujú obce a mestá, dlhujú celé štáty. Žitie na dlh, predtým považované za nemorálne a takmer hanebné, je teraz štandardom.
"Tým, že sa dlhy stávajú stále bežnejšími, sú aj všeobecne prijateľnejšie a na dlžníkov sa nikto nepozerá cez prsty," vysvetľuje dnešný pohľad na pôžičky analytička spoločnosti Slovak Credit Bureau Věra Kameníčková. Posledné štyri roky však potvrdili, že žiadny strom nerastie do neba. Dlhy sa vymkli kontrole a stiahli ku dnu milióny ľudí.
Skrytá hrozba verejných dlhov
V tieni hrozby bankrotu astronomicky zadlžených krajín ako Grécko či Taliansko zostáva skutočnosť, že verejné dlhy, teda dlhy štátov či samospráv, nie sú jediným zdrojom nebezpečenstva. "Rovnaký, či dokonca väčší význam má objem a rast bankových úverov súkromnému sektoru," upozorňuje ekonóm Pavel Kohout zo spoločnosti Partners. Nejžiarivejším príkladom je podľa neho Írsko. To totiž v čase, keď muselo požiadať Európsku úniu o záchranu pred bankrotom, ťažili verejné záväzky "iba" vo výške 27 percent HDP. To je zhruba päťkrát menej ako v prípade potápajúceho sa Grécka. Za írskymi problémami stála neúnosná zadlženosť firiem a úverová bublina.
Ak sa pozrieme na objem dlhov z komplexného hľadiska, dostaneme sa k oveľa viac alarmujúcim číslam, než poskytujú údaje o verejných záväzkoch štátov. Pri súčte verejných dlhov a dlhov firiem, bánk a domácností ich celkový pomer k HDP dosahuje napríklad v prípade Veľkej Británie viac než 460 percent, pri Francúzsku cez 320 percent a USA 300 percent HDP. Podľa výpočtov ekonomického magazínu Global Finance sa tento "celkový" dlh desiatich najrozvinutejších ekonomík sveta zvýšil z 200 percent HDP v roku 1995 na 300 percent HDP v roku 2008 a od tej doby ďalej rastie.
Šetrenie nestačí
Trend žitia na dlh sa teda vymkol kontrole predovšetkým v posledných 20 rokoch. Zraniteľnosť zadlžených krajín - a to ako v prípade štátnych dlhov v Grécku, tak súkromných dlhov v Írsku - sa naplno ukázala práve po vypuknutí finančnej krízy v USA a jej prenesení do Európy.
Recepty ekonómov na cestu z dlhovej pasce sa môžu líšiť v postupe, cieľ ale majú rovnaký: znižovanie dlhov. Podľa štatistík sa štáty, firmy aj domácnosti pomaly uskromňujú. Bude to ale stačiť? Takmer s istotou možno povedať, že nie. Takto vysoké dlhy sa jednoducho štandardnou cestou splatiť nedajú.
Nebezpečné dlhy domácností
Zaujímavý je fakt, že život ľudí na dlh je ďaleko bežnejší v bohatých a rozvinutých ekonomikách. Zadlženosť domácností vyspelých ekonomík podľa štúdie Allianz Global Wealth Report dosahuje v priemere takmer 90 percent ich HDP, u najchudobnejších krajín sa pohybuje len okolo pätiny výkonu hospodárstva. Čím je tento rozdiel daný? "Vyššia zadĺženosť rozvinutých krajín je spôsobená predovšetkým tradíciou financovať na dlh bývanie," tvrdí štúdia. Pôžičky na byt či dom tvoria u domácností viac než dve tretiny z celkových dlhov. Naopak v chudobných krajinách podobné produkty, ako sú bankové hypotéky, buď vôbec nie sú k dispozícii, alebo na ne väčšina obyvateľov nedosiahne. Vďaka tomu ani ich dlhy nie su tak vysoké.
ekonom.cz