Stále užšie prepojenie svetových trhov a rozvíjajúce sa elektronické obchodovanie viedlo k ohromnému prepadu na všetkých významných akciových burzách. Zároveň bol tento krach prvou veľkou skúškou schopností nového šéfa Federálneho rezervného systému, Alana Greenspana.Hospodársky vzostup v osemdesiatych rokoch sa zrodil uprostred politicky veľmi napätej situácie. V prezidentských voľbách roku 1980 presvedčivo zvíťazil republikánsky kandidát Ronald Reagan. Nový prezident sa snažil zo všetkých síl pozdvihnúť americké sebavedomie, ktoré nemálo utrpelo vietnamskou vojnou a aférou Watergate. Zjazvená pozícia svetového lídra sa mala obnoviť predovšetkým novými úspechmi na poli vojenskom a ekonomickom.
Reagan najprv výrazne znížil dane, čím sa podporili investície a podnikateľská klíma a obmedzil federálne výdavky, najmä v sociálnej oblasti. Súčasne enormne zvýšil výdavky na zbrojenie a v roku 1983 vyhlásil program Strategickej obrannej iniciatívy (SDI), ktorý bol často nazývaný programom "hviezdnych vojen". Obranný systém vybavený najmodernejšími technológiami a umiestnený v kozme mal chrániť Spojené štáty pred jadrovým útokom.Táto Reaganova razantná a nekompromisná politika naplnila začiatkom osemdesiatych rokov svetovú tlač obavami z atómovej vojny, ale v konečnom dôsledku urýchlila rozpad sovietskeho impéria.
V roku 1982 mal americký akciový trh za sebou dlhoročný pôst. Index Dow Jones Industrial, ktorý sa 14. novembra 1972 prvýkrát prehupol cez latku 1000 bodov (1003,2 bodov), teraz po viac ako desiatich rokoch, po mnohých prepadoch a vzostupoch, konečne dobehol k hodnote 1100 bodov, ktorú prvýkrát zdolal 24. februára 1983 (1121,8 bodov). Nálada na európskych trhoch taktiež nebola príliš optimistická a nič nenaznačovalo skorý obrat. Ale práve v tejto dobe sa zrodil jeden z najdlhších býčích trhov v histórii.
Na začiatku tohto boomu stál, ako už toľkokrát predtým, americký akciový trh. Reaganov hospodársky stimul začal prinášať svoje prvé ovocie. Tretí augustový týždeň priniesol na Wall Street vyloženú eufórii, ktorá sa neskôr rozšírila do celého sveta. Tak sa zrodila "superhaussa" - nevídaný akciový boom, ktorý s kratšími prestávkami trval vlastne až do jari roku 2000. Dow Jones vzrástol do roku 1986 o takmer tisíc bodov. Tiež DAX - nemecký akciový barometer, sa v nasledujúcich rokoch nemal za čo hanbiť:
Akciový index DAX Performance
December 1982 552,8 -
December 1983 774,0 40,01%
December 1984 820,9 6,06%
December 1985 1366,2 66,43%
December 1986 1432,3 4,84%
Medzi rokmi 1981 a 1987 sa hospodárstvo vyspelých štátov vyvíjalo neobvykle protichodne. Kým Spojené štáty zápasili s každoročnými deficitmi, vykazovali Japonsko a západné Nemecko prebytky. Keď nastúpil Ronald Reagan do úradu, vzrástla po dlhšom čase na trhu obľuba amerického dolára, ktorému napomohla aj reštriktívna menová politika vtedajšieho šéfa Fedu, Paula Volkera. Do roku 1982 sa americká mena niekoľkokrát zhodnotila. Keď potom vo februári 1985 dolár pridal ďalších 20%, ozvali sa prvé hlasy, označujúce toto posilňovanie dolára ako neprimerané. Preto sa štáty G5 (USA, Japonsko, Veľká Británia, Francúzsko a Spolková republika Nemecko) toho istého roku dohodli na devalvácii dolára, čo spočiatku prinieslo pozitívne výsledky. Neskôr však enormný americký deficit spôsobil, že sa dolár opäť dostal pod veľký tlak.
22. februára 1987 sa v Paríži dohodli ministri financií a šéfovia centrálnych bánk najvýznamnejších západných krajín na väčšej koordinácii svojich hospodárskych a menových politík. Prvým cieľom bola stabilizácia menových kurzov na súčasnej úrovni. Na základe tejto tzv. dohody z Louvru sa skutočne podarilo zafixovať výmenný kurz dolára k západonemeckej marke na hodnote 1:1,8. Burzy reagovali na dohodu ďalším posilňovaním a 25. augusta uzatváral Dow Jones na hodnote 2722, 42 bodov.
Už v júni 1987 však varoval starý burzový veľmajster Kostolany, ktorý sledoval prehriatu nemeckú burzu, pred hroziacim krachom: "V tomto okamihu už nešpekuluje na burze žiadny z veľkých hráčov a insiderov. Dnes už sa nedajú zarobiť žiadne peniaze. Všetci "silní" už dávno zinkasovali tučné zisky a trh opustili. Teraz patrí burza "roztraseným", ktorí nedisponujú ani peniazmi, ani trpezlivosťou, ale ani potrebnými schopnosťami, aby vyvodili zo všetkých súvislostí správne závery. "
Onedlho tiež došlo na akciových trhoch k obratu. Nehľadiac na "dohodu z Louvru", vyvolával rekordný americký rozpočtový deficit ďalší tlak na americkú menu. Vtedy sa rozhodla americká centrálna banka zvýšiť krátkodobé úrokové miery, aby tak podporila výmenný kurz dolára. Zrazu prepadla trhy neistota a Dow Jones sa medzi augustom a októbrom 1987 pri veľkých objemoch obchodov postupne prepadol o 475 bodov. Po zvýšení hlavných úrokových mier (diskontná a lombardná sadzba) v západnom Nemecku však opäť došlo k posilneniu marky voči doláru. V reakcii na túto skutočnosť prekvapivo oznámil americký minister financií James Baker ďalšie zvýšenie amerických úrokov.
To už bolo na nervózny akciový trh príliš a v pondelok 19. októbra 1987 sa Wall Street hneď na začiatku obchodovania dostala pod silný predajný tlak. Prvýkrát v histórii sa na padajúcich kurzoch vo veľkej miere podpísali počítače. Novozavedené elektronické obchodovanie umožňovalo automatický predaj ohromného množstva akcií, akonáhle ich kurz klesol na vopred daný limit. Tento limit je stanovený príkazom "Stop Loss Order" a pri poklese trhu slúži na obmedzenie strát alebo na zabezpečenie určitého zisku.
Prevaha predajcov tlačila trh dole a padajúce kurzy automaticky iniciovali "Stop Loss" príkazy, ktoré potom vrhali na predaj ďalšie a ďalšie cenné papiere. Takto vyvolaná lavína poslala index Dow Jones prudko dole. Počítače, ktoré boli dimenzované na 400 miliónov transakcií, sa zahltili a udávali falošné cenové údaje. K tomu sa objavili prvé zvesti o údajných problémoch amerických podnikov. Akciový trh doslova skolaboval. Na konci obchodného dňa uzatváral Dow len na 1738 bodoch a vytvoril dodnes platný percentuály rekord v poklese. Dow Jones v ten pondelok stratil 22,61%, čo reprezentovalo absolútny pokles o 508 bodov (tento pokles bol takmer dvakrát väčší ako doterajší rekordný pokles o 12,8% z 28. októbra 1929). Počas pondelkovej seansy sa na trhu otočilo 604 miliónov cenných papierov, čo bol trojnásobok objemu bežného obchodného dňa a celých 479 miliárd dolárov trhovej hodnoty zmizlo ako para nad hrncom.
Krach na Wall Street šokoval investorov po celom svete a vzápätí vyvolal kolaps na ostatných medzinárodných kapitálových trhoch. Mohutné akciové prepady boli ihneď porovnávané s krachom v októbri 1929, po ktorom nasledovala dlhoročná svetová hospodárska kríza. Situácia bola kritická a hrozila katastrofa. Ihneď po akciovom krachu sa Spojené štáty snažili obmedziť vzniknuté škody. Ešte 19. októbra večer sa zišli ministri financií USA a Spolkovej republiky Nemecka a potvrdili spoločnú vôľu dodržať "dohodu z Louvru". Súčasne sa pokúsil prezident Reagan upokojiť hospodárstva a finančné trhy vyhlásením: "V našej ekonomike nie je nič zlé." To sa síce nápadne podobalo bezbrehému optimizmu prezidenta Hoovera z roku 1929, napriek tomu však vyhlásenie americkú spoločnosť pomohlo upokojiť. Mnoho podnikov začalo v nasledujúcich dňoch demonštratívne nakupovať na burze vlastné akcie, čím tiež vyslali na trhy pozitívne signály. Najdôležitejšiu úlohu však v tejto dobe zohrala americká centrálna banka (Fed) pod svojím novým šéfom. V auguste 1987 prevzal Alan Greenspan jej vedenie a už za dva mesiace musel čeliť razantnému burzovému krachu. Hrozilo, že prerastie do vážnej krízy.
Hneď ráno 20. októbra centrálna banka verejne deklarovala, že je pripravená okamžite poskytnúť hospodárstvu a finančnému trhu nevyhnutné peňažné prostriedky. Aby dodala tomuto vyhláseniu na vážnosti, začala centrálna banka svoje transakcie na trhu denne zverejňovať. Taktiež boli okamžite znížené hlavné úrokové sadzby. Rozhodným a rýchlym konaním sa tak Greenspanovi podarilo nakoniec vrátiť na trhy dôveru. Akciové indexy sa čoskoro otrepali a budúci rok sa vydali opäť na svoju spanilú jazdu nahor. Aké boli príčiny veľkého prepadu na newyorskej burze v októbri 1987? Niektorí sa domnievali, že akciový boom osemdesiatych rokov stál na hlinených nohách, živený skôr nádejami a chamtivosťou, než skutočnou hospodárskou situáciou. Krach bol podľa nich len ozdravným vypustením pary z prehriateho trhu. Iní obviňovali nové počítačové obchodné programy, ktoré deformovali trh. Newyorská burza sa z toho poučila a zaviedla do elektronického obchodovania záchrannú brzdu. Ak akciový index Dow Jones poklesne o viac než 350 bodov, preruší sa obchodovanie na 30 minút, pri poklese väčšom ako 550 bodov zavládne pokoj zbraní na celú hodinu.
Väčšina ekonómov sa však zhodla v tom, že hlavným dôvodom burzového kolapsu bola americká zadlženosť, jej chronické deficity az toho vyplývajúca slabosť dolára. Cudzí investori stratili dôveru a neboli už ochotní investovať do amerických dlhov. "Business Week" napísal: "Posolstvo krachu je jasné. Američania príliš veľa vydávali, príliš veľa si požičiavali a príliš veľa dovážali. S tým sa musí skoncovať." Keď Ronald Reagan odchádzal koncom roka 1988 z úradu, odchádzal v jeho osobe jeden z najvýznamnejších amerických prezidentov. Zvýšením zbrojných výdavkov a znížením daní rozhýbal americké hospodárstvo. Za jeho vlády poklesla inflácia aj nezamestnanosť. Tieto nesporné úspechy však boli financované stále rastúcim rozpočtovým deficitom.
Najväčšie úspechy však dosiahol "otec" Reagan na medzinárodnom poli, keď sa mu podarilo obnoviť vážnosť a silu Spojených štátov. Svojím nekompromisným postojom donútil k realizmu aj predstaviteľa hospodársky i politicky kolabujúcej "ríše zla" a nakoniec sa mu podarilo podpísať s M. Gorbačovom prelomovú zmluvu o zákaze jadrových zbraní stredného doletu.
Nastupujúce deväťdesiate roky sa potom stali zlatým vekom akcií. Napriek tomu sa aj vtedy objavili na jasnom nebi občas čierne mraky a prvý z nich vrhol už v roku 1990 tieň na Japonské cisárstvo.
Spracované podľa portálu penize.sk