V pondelok sa zlato celkom rozbehlo a atakovalo hranicu 1265 USD. Pri striebre bol podobný scenár. Ďalší deň bolo obchodovanie pokojné a väčšie cenové zmeny sa udiali až v stredu, kedy zlato atakovalo dôležitú hranicu 1270 USD a striebro sa na chvíľku prehuplo nad 20 USD. Avšak hneď následne sa oba drahé kovy prepadli na pôvodné hranice. Zlato si to namierilo k 1250 a striebro k 19,8 USD. V piatok zlato i striebro posilnili, čo bol dôsledok čakania na údaje z amerického trhu práce.
Drahé kovy opätovne posilnili
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1267,1 USD, čo bolo o 21,2 USD viac ako minulý týždeň, avšak skoro rovnako ako pred dvoma týždňami. Cena striebra uzavrela na rovných 20 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 63,36 a zmena bola priaznivejšia pre striebro. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 218,58. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 92,22 USD. Údaje z COMEXu ukazujú výraznejšie zníženie stávok na pokles ceny pri striebre a mierne zvýšenie počtu stávok na pokles ceny na zlate.
Rast cien sa dá pripísať nervozite na rozvojových trhoch, ako aj na akciovom trhu, ktoré je spôsobené rozhodnutím FEDu o znížení nákupu dlhopisov. Zároveň sa pod cenové pohyby podpísali i obavy o globálny rast. V piatok sa očakávali dáta z amerického trhu práce. Tie boli opätovne výrazne pod očakávania trhu. Ceny drahých kovov niekoľko sekúnd pred zverejnením dát vyskočili, aby následne skorigovali. Avšak údaje z trhu práce následne potlačili cenu drahých kovov vyššie.
Dopyt po fyzickom kove z Číny sa mierne ustálil a to vzhľadom na oslavy čínskeho nového roku a rast cien zlata v lokálnych menách vzhľadom na ich oslabovanie voči americkému doláru. Určite však nevychladol, pretože aj keď zažívame mierny dolárový nárast cien žltého kovu, tak sa nám tento týždeň opätovne objavila negatívna GOFO úroková miera, ktorá naznačuje stres na fyzickom trhu v Londýne. Tá bola ostatné obdobie práve spojená s dopytom po žltom kove z Ázie. Akcie ťažiarov tento týždeň mierne klesali. Pomer zlata a striebra sa stabilizoval mierne pod úrovňou 1 ku 64. Stále je treba počítať i s tou možnosťou, že striebro môže oproti zlatu klesnúť. Či to bude len pomerovo, alebo uvidíme aj nižšie dolárové ceny sivého kovu, môžeme len špekulovať. Pre zlato stále platí, že kým sa nedostane cez 1270 USD a neusadí sa nad touto hranicou, je z krátkodobého hľadiska zbytočné špekulovať o zmenách súčasných cenových hladín. Avšak hlavným signálom pre žltý kov by bola neistota na trhoch.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
V Argentíne dosiahla zlato svoje maximá
Aj keď cena zlata v amerických dolároch zažíva dvojročné minimá, nie všade je to tak. V Argentíne, kde centrálna banka vyvolala 25 % infláciu (poniektorí ju však odhadujú na úrovni 74%) a oficiálny kurz pesa je na čiernom trhu o 60 % nižší ako oficiálny kurz, dosahuje zlato svoje maximá – samozrejme vyjadrené v lokálnej mene. Dopyt po žltom kove údajne v krajine silnie, pretože zlato tu slúži ako ochrana voči padajúcej domácej mene.
V Indii sa o zlate neprestáva hovoriť. To že sa uvalili reštrikcie na dovoz zlata, spôsobilo výrazný prepad jeho dovozu do krajiny. Avšak ten je v súčasnosti čiastočne kompenzovaný dovozom šperkov – hlavne zo Saudskej Arábie. Len v januári doviezli do krajiny 5 ton šperkov. Druhým artiklom, ktorý nahradzoval zlato bolo striebro. Dopyt po ňom dosahoval v roku 2013 na rekordy a tak sa vláda rozhodla, že musí rovnako ako pri zlate, zvýšiť dovozné clo na 15 %. Inými slovami boj proti drahým kovom v krajine pokračuje.
Americká mincovňa v januári predala o skoro polovicu viac zlatých eaglov, ako tomu bolo v decembri. Dopyt v januári je zvyčajne veľmi silný. Faktom však ostáva, že k rekordu 222 500 uncí z roku 2013 sa január 2014 ani len nepriblížil, keď mincovňa predala 133 000 uncí zlata. Austrálska mincovňa zaznamenala podobný trend, keď sa predaj ich mincí na mesačnej báze zvýšil na 64 818 z 58 943 uncí. Na ročnej báze však neklesol až tak významne, ako tomu je u jej americkom náprotivku.
Nemecké zlato, ktoré majú doviesť z USA späť do krajiny, stále trápi niektorých Nemcov. Bundesbanka musela opätovne minulý týždeň reagovať na zverejnené články v nemeckých médiách o tom, že vrátenie zlata do Nemecka je sprevádzané problémami. Noviny citovali konzervatívnehoposlanca Petera Gauweilera, ktorý opätovne tému otvoril. Bundesbanka sa však bráni tým, že preferuje presun zlata po menších častiach, aby sa obmedzilo riziko spojené s presunom zlata z USA.
Opustí Holandsko EU?
Zatiaľ nie. Ale pamätáte si u nás na Slovensku rôzne štúdie, ktoré hovorili o tom, že členstvo krajiny v eurospolku bude pre všetkých výhodné. A rovnako to funguje i v Holandsku, kde existuje štúdia, ktorá hovorí o tom, že každý Holanďan si členstvom v únii polepší o 2000 euro. Existujú však i iné štúdie. Jedna z nich je od britskej poradenskej spoločnosti Nexit, ktorá tvrdí, že ak by Holandsko nebolo v EU, tak by si každá domácnosť polepšila o 9600 euro ročne a že národný príjem by vzrástol o 1 bilión. Stačilo by, aby Holandsko opustilo EU a zachovalo si rovnaký status ako má dnes Švajčiarsko, či Nórsko. A daná štúdia dokonca tvrdí, že by sa to oplatilo i vtedy, ak by sa nedokázali vyjednať rovnaké podmienky, ako majú Švajčiarsko i Nórsko. Zároveň Nexit tvrdí, že ak by Holandsko nebolo v EU, ušetrilo by ročne 7,5 mld. euro, ktoré by nemuseli byť vynaložené v súvislosti s prijímanou európskou legislatívou. Ak nič iné, tak minimálne zaujímavá informácia o tom, koľko sa odhaduje, že stojí nasledovanie európskej legislatívy. Slovensko by rovnako malo začať zodpovednejšie pristupovať k meraniu dopadov legislatívy na podnikateľské prostredie. Aspoň by sme vedeli, čo nás únia reálne stojí, nielen to, koľko eurofondov dostaneme.
Program ECB s názvom OMT, ani poriadne neexistuje, resp. je skôr rétorickým cvičením centrálnej banky voči trhom a nemecký ústavný súd o ňom už rozhodoval. Rozhodnutie je vskutku čarovné. Na jednej strane súd tvrdí, že “existujú dôvody predpokladať, že OMT presahuje právomoci ECB a tým prekračuje práva národných štátov a porušuje zákaz financovania verejných rozpočtov“ prostredníctvom nákupu vládnych dlhopisov. Na strane druhej však súd odkazuje, že konečné rozhodnutie bude musieť prijať Európsky súdny dvor, ktorého negatívne rozhodnutie voči programu nie je pravdepodobné. Takže sme v takom čarovnom limbo stave, ktorý si môžu všetci vykladať po svojom. Nemci, že OMT je nezákonné, a ostatní, že vlastne je v poriadku. Netreba však zabúdať, že je to Nemecko, kto dnes primárne drží európske kormidlo.
Tak a na „prekvapenie“ všetkých to tu máme opäť. Čo? Ďalší záchranný balík pre Grécko. Prekvapený by nemal byť nikto. Určite sa nejedná o posledný. Aj keď všetci svorne tvrdia, že tento je isto iste posledný. Jeho výška sa predpokladá v rozmedzí od 10 do 20 mld. euri. Tretí záchranný balík je samozrejme považovaný za len „extra pomoc“, o ktorej sa nemecký minister financií Wolfgang Schauble vyjadril, ako o malinkej pomoci, ktorá sa vôbec nedá porovnať s už odovzdanými 240 mld. euro od medzinárodných veriteľov. Balíček vraj bude údajne obsahovať i ďalšie podmienky, ako napr. odloženie splatnosti existujúcich pôžičiek na 50 rokov (možno by bolo lepšie rovno na 100) a zníženie existujúcich úrokov o 50 bázických bodov. To však musí byť podmienené odsúhlasením primárneho rozpočtového prebytku Gréckeho rozpočtu európskym štatistickým úradom v mesiaci apríl. Zjavne gréckym štatistikám niekto neverí. Keďže sú Gréci v dosť zapeklitej situácii, dostávajú i rôzne zdaňovacie nápady. Jeden z nich im zhatil švajčiarska ministerka financií, ktorá odkázal Grékom, že Švajčiarsko nebude retroaktívne zdaňovať žiadne grécke vklady vo švajčiarskych bankách. Podľa niektorých zdrojov tam majú bohatí Gréci uložených viac ako 60 mld. euro. Povedzte sami, ktorý lúpežník by nechcel predsa podiel na koristi.
Najväčším ťahákom týždňa však bola situácia na tzv. emerging markets – rozvojových trhoch, ktorých meny sa boria s únikom kapitálu, spojeného s oznámením amerického FEDu o znížení nákupov dlhopisov a zároveň obavy investorov o poklese globálneho hospodárskeho rastu. Všeobecne uznávaný názor je ten, že vzhľadom na malosť týchto trhov, nemôžu mať výrazne negatívny dopad na svetovú ekonomiku. To však už nie je až také jednoznačné, ak si uvedomíme, že európsky (ten viac) a americký bankový sektor, má značnú expozíciu kapitálu práve na týchto trhoch. Odhady hovoria o 3,5 bilióne euro. To môže mať dopad na ohodnotenie kapitálu bánk, resp. rast úrokových mier v daných krajinách, môže mať negatívny dopad na splácanie pôžičiek týmto bankám. Inými slovami situácia na rozvojových trhoch môže vystaviť riziku i vyspelé krajiny a vyspelé ekonomiky. Situácia mala negatívny dopad i na Rusko. Rusko zrušilo už druhú aukciu svojich vládnych dlhopisov, vzhľadom na vysoký rast úrokov na ich body so splatnosťou v roku 2028.
No a v USA sa opätovne na pretras dostáva dlhový strop. Minister financií Jacob Lew varoval pred tým, že USA bude musieť tento piatok prijať mimoriadne opatrenia na obsluhu svojho dlhu. S trhmi to zatiaľ moc nehýbe. Nemá ani prečo. Doteraz sa vlastne politici na navýšení dlhu, ktorý je teraz na úrovni okolo 17,3 bilióna USD, dohodli a zatiaľ je i čas. Ten by mal vypršať 27. Februára. A každý opätovne predpokladá dohodu v hodine dvanástej.