Drahé kovy doslova nudia
Nuda. Nuda. Nuda. Tak sa dá v jednoduchosti popísať dianie na drahých kovoch za ostatné obdobie. V pondelok sme zaznamenali prelom hranice 1200 USD pri zlate a zlato ostalo na ďalšie dva dni pod touto hranicou, s malým prepadom k 1185 USD. V stredu postupne stúpalo až nad 1200 USD, avšak štvrtok túto métu nakoniec neudražalo. Striebro sa pomaly prepadalo zo 16,5 až k 16 USD, ale nakoniec sa udržalo počas týždňa nad touto hranicou. V stredu striebro priam kopírovalo zlato na 16,4 USD. Počas štvrtku a piatku drahé kovy veľa vody nenamútili.
Pri zlate sa objavuje zároveň veľmi malá bakwardácia, ktorá nám signalizuje zvýšený dopyt po fyzickom kove. Hranica okolo 1200 USD pri zlate a 16 -16,5 USD pri striebre je zatiaľ aj z vyššie uvedených dôvodov viac pravdepodobná, ako výrazný pokles pod ňu. Minimálne na nasledujúce najbližšie obdobie. V prípade, že by si Grécko nejako rozmyslelo, že už reálne skrachuje (skrachované je už dávno, len lídri EU si to nechcú stále priznať), sú pravdepodobné i vyššie cenové hladiny drahých kovov.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Indická vláda si brúsi zuby na zlato Indov
Indická vláda chce motivovať chrámy v krajine, aby deponovali ich zlato do bankového systému s tým, že budú dostávať zaň úroky. Podobnú stratégiu chcú zaujať i voči obyvateľstvu. Aby sme si vedeli predstaviť o čo ide, treba mať na pamäti, že indické chrámy disponujú veľkým množstvom zlata. Odhaduje sa, že len chrám Sree Padmanabha Swamy v štáte Kerala disponuje 3 000 tonami zlata, čo je polovica toho, čo je v trezoroch Fort Knox v USA. Zároveň sa odhaduje, že samotné obyvateľstvo Indie disponuje približne 17 000 tonami zlata a celkovo je v Indii uložených 22-24 000 ton zlata (13,5 % všetkého existujúceho zlata na svete). O danej politike sa však dá pochybovať, pretože zlato u Indov nemá len investičný a finančný charakter, ale hlavne kultúrny a náboženský, čo stavia vládu do nelichotivej situácie, ak má zálusk na zlato Indov.
Massachusetts je v celku neznámy štát v USA. Faktom však ostáva, že je to jeden zo štátov USA, ktorý je veľmi naklonený zlatému priemyslu. Minulý rok vyexportoval zlato do krajín ako je Veľká Británia, Hong Kong, či Švajčiarsko v celkovej hodnote cez 2 mld. USD a zároveň v ňom pôsobí rafinérska spoločnosť Metalor. A áno, máte pravdu. V princípe nič zaujímavé, keby o tomto štáte nespievala moja obľúbená nórska hudobná kapela Ylvis:
A možno ešte jedna špekulácia na záver. Blogosférou prebehla správa, že predseda Oficiálneho fóra finančných a monetárnych inštitúcií (OFFMI), lord Desai, vyhlásil na konferencii v Dubaji, že časť koša mien, ktorý tvorí špeciálnu menu Medzinárodného monetárneho fondu - SDR, by mohlo tvoriť aj zlato. SDR sú dnes odvodené od koša mien – americký dolár, japonský jen, britská libra a Euro. Zároveň sa špekuluje, či k nim pribudne v najbližšej dobe i čínske Renminbi. Neviem do akej miery je táto informácia pravdivá, pretože som ju nakoniec v agentúrnych správach nenašiel a na agentúry sa blogosféra odvolávala. Ak je to pravda, tak je to celkom zaujímavá špekulácia o zlate, ktoré údajne nemá v modernom monetárnom svete skoro žiadne miesto. Ale treba povedať, že špekulácie sú na mieste, pretože OFFMI zvolalo schôdzku zástupcov vybratých centrálnych bánk na 17.4.2015 s témou „Zlato, renminbi a viac menový rezervný systém“. Uvidíme, ako sa to vyvinie. SDR by vložením zlata do koša mien získalo určitú prestíž. Dôležitejším by však bolo priznanie, že zlato sú peniaze.
Zdroj: upner.com, kitco.com