Ministerstvo financií minulý týždeň upravilo prognózu rastu slovenskej ekonomiky na tento rok. K úprave pristúpilo za posledných 18 mesiacov štvrtýkrát a zakaždým smerom nadol. Z minuloročného 2,7 % odhadu sme tak prešli januárovými 1,2 %, až sme dospeli k júnovým 0,5 %.
Ešte vo februári sa pritom minister financií pochválil, že budeme treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v EÚ. Podľa aktuálnej prognózy Eurostatu to vyzerá skôr na pekné 14-te miesto. Keďže ale máme do konca roka stále ďaleko, natíska sa otázka: neskončíme v recesii?
Na obhajobu ministerstva treba povedať, že predpovedať HDP je naozaj ťažké. Presnejšie povedané, nie je to ani tak ťažké, ako skôr nemožné. A do istej miery aj zbytočné. Omnoho dôležitejšie ako to, či budeme rásť o 0 % alebo 1 %, je skôr vývoj nezamestnanosti a bohatstva v krajine. Nemecká ekonomika síce spomaľuje a potáca sa na hranici recesie, pri 5,5 % nezamestnanosti sa to však nejaví ako strašná tragédia.
Pre potreby tvorby rozpočtu verejnej správy môže vláda každý rok počítať s nulovým rastom, prípadne použiť konzervatívny prístup a od namodelovaného odhadu rastu HDP pre potreby rozpočtu odpočítať napríklad 3 %. Pre istotu. Keďže modely majú tendenciu v krízových rokoch rast nadhodnocovať, verejným financiám by to rozhodne neuškodilo.
S prognózami opatrne
IFP síce posledný rok a pol odhad rastu na tento rok znižuje, no obrat k lepšiemu vo svojej analýze očakáva už koncom tohto roku. V rokoch 2014 - 2016 by tak malo rásť ako tempo rastu HDP, tak aj tempo rastu zamestnanosti, reálnych miezd, či súkromnej spotreby.
Nič proti optimistickému zmýšľaniu. Z pohľadu zostavovania rozpočtu verejných financií si však treba uvedomiť, že odhad vývoja je skôr hádaním, resp. želaním, než skutočným opisom budúcnosti. Stačí sa pozrieť na makroprognózu ministerstva financií spred troch rokov (jún 2010). V rokoch 2011 - 2013 sa rovnako malo zvyšovať tempo rastu HDP, spotreby domácností, či zamestnanosti.
Vtedajšia prognóza odhadovala na tento rok mieru evidovanej nezamestnanosti 10,4 % a reálny rast HDP 4,6 %. Zatiaľ čo spotreba domácností v tomto roku medziročne s veľkou pravdepodobnosťou poklesne, v roku 2010 sa odhadoval jej tohtoročný rast o 4,1 %. S odhadmi preto treba narábať opatrne. Nie je hanbou priznať, že budúcnosť nepoznáme.
Ministrovi financií po oznámení novej prognózy neostalo nič iné, len si povzdychnúť, že ľudia míňajú málo peňazí, čo sa prejavuje nižšou spotrebou, a teda nižším príspevkom k HDP. Divné, že sa čuduje práve minister, ktorý ľuďom peniaze na spotrebu zobral vo zvýšených daniach.
Dotkne sa to každého
Štát sa snaží ísť v míňaní príkladom. Zvýšil dane, aby svoj príjem vytiahol na plánovaných 25,4 mld. eur, pričom ďalších 2,2 mld. si plánuje požičať. Splácať ďalší dlh ale budeme my. Ak chcete šetriť, štát rád minie vaše peniaze za vás. Aby toho nebolo málo, ďalších 264 mil. eur pošleme do Európskeho stabilizačného mechanizmu (trvalý euroval), a o 360 mil. eur má vzrásť aj náš podiel na dlhu EFSF (dočasný euroval) - nech môžu trochu viac míňať aj ostatní.
To, či v tomto roku skončíme v kladných alebo záporných číslach rastu HDP, nie je pre bežného človeka taká zásadná otázka. Dôsledky nevhodných vládnych politík na zamestnanosť a (nielen ekonomickú) budúcnosť krajiny sa však dotknú každého.
Ján Dingaanalytik INESS |