Svetový produkt rástol po roku 1900 priemerným tempom 3 percentá ročne. To znamená, že do dneška sa zvýšil 30-násobne. Na začiatku dvadsiateho storočia bol jeho rast pomalší. Medzi rokom 1947 a začiatkom sedemdesiatych rokov zase zrýchlil. Je pozoruhodné, že tempo rastu bolo o niečo vyššie počas uplatňovania keynesiánskej politiky ako počas obdobia konzervatívnej ekonomickej politiky uplatňovanej Margaret Thatcherovou a Ronaldom Reaganom v osemdesiatych rokoch.
Teraz sa pozrime na volatilitu ekonomiky. Medzi rokmi 1914 a 1919 ju zvyšovala hlavne prvá svetová vojna. V tridsiatych rokoch bola jej príčinou Veľká depresia a v štyridsiatych rokoch zase druhá svetová vojna. Nestabilita sedemdesiatych rokov a začiatku osemdesiatych rokov pramenila z ropného šoku.
Po období vysokej inflácie prišiel v USA Paul Volcker so svojou politikou znižovania inflácie. Spomalenie rokov 1990 a 1991 bolo tiež odrazom tejto politiky a prvej vojny v Zálive. Spomalenie roku 1998 prišlo v dôsledku ázijskej krízy, v roku 2001 potom praskla technologická bublina. V roku 2009 sme prešli finančnou krízou.
Čoho by sme sa mali všeobecne obávať v budúcnosti? V podstate ide o tri oblasti: vojny, inflačné šoky (ktoré môžu súvisieť s vojnami či vývojom na komoditných trhoch) a finančné krízy. Tieto tri oblasti spolu súvisia, pretože napríklad vojny môžu vyvolávať vysokú infláciu či môžu byť financované dlhom a nakoniec viesť ku kríze. Teraz sa pozrime na súčasné riziká.
Niektorí ekonómovia sú presvedčení, že po rokoch expanzívnej monetárnej politiky dôjde k rastu inflácie. Tí sa ale mýlia, pretože centrálne banky sú schopné na vývoj v ekonomike reagovať tým, že svoju politiku zmenia.
Potom sa neustále obmýva riziko finančnej krízy. Najviac hrozí v rozvíjajúcej sa časti sveta. Na globálnej úrovni ide ale o riziko, ktoré je možné zvládnuť a aj keby došlo k najhoršiemu scenáru, viac by sa podobalo roku 1998 a nie roku 2009.
Nakoniec tu existuje možnosť geopolitických konfliktov a otrasov. Tu vidíme dlhý zoznam: nefunkčnosť EÚ, možný odchod Veľkej Británie z tejto únie, slabnutie západnej aliancie, rast populistických tlakov vo vyspelých krajinách, rastúca popularita "trumpizmu", neistota ohľadom ekonomickej a politickej budúcnosti Číny, vzostup globálneho džihádu a najmä ISIS, ruský revanšizmus, spory medzi globálnymi mocnosťami, tenzie na Blízkom východe, vlna utečencov či ústup USA z ich role globálneho hegemóna.
Ak sa chceme niečoho obávať, môžeme si vybrať z mnohých subjektov. Z ekonomického hľadiska však nejde ani tak o to, či bude svet spravovaný tým najlepším spôsobom. To totiž určite nebude. Ide o to, či sa nám podarí vyhnúť katastrofe.
Teda udalosti, ako je vojna medzi svetovými mocnosťami, zvolenie nejakého ignoranta na pozíciu prezidenta Spojených štátov, vojna medzi Iránom a Saudskou Arábiou, rozpad EÚ či vojna medzi Indiou a Pakistanom. Pravdepodobnosť, že k nejakej takejto udalosti dôjde, nie je zanedbateľná. Ale pravdepodobnosť, že k nej nedôjde, je vyššia.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz