Rozdielové kontrakty (CFD – Contract for difference) predstavujú finančné deriváty. Ide o zmluvu medzi predávajúcim - emitentom a kupujúcim, kde sa strany zaväzujú zaplatiť rozdiel medzi aktuálnou hodnotou podkladového aktíva a hodnotou v čase, keď bol kontrakt otvorený. Inak povedané, investor môže tento nástroj použiť a úspešne investovať svoj kapitál ako na medveďom, tak i na býčom trhu. Vďaka svojej povahe je používanie CFD výhodné v čase zvýšenej ekonomickej neistoty, kedy je stabilita ekonomiky nejasná a ceny aktív ovplyvňuje fluktuácia.
CFD, alebo šejk na dovolenke
Súčasná makroekonomická situácia sa v mnohom zdá jedinečná. Vyššia aktivita kapitálových trhov, neočakávané zmeny trendov a výrazne komplikovaná geopolitická situácia – to všetko môže signalizovať nástup historických zmien a nielen ekonomiky. Všetci, ktorí vnímajú súčasné nepokoje po celom svete ako koniec našich časov, by si najskôr mali naštudovať priebeh skutočného ekonomického tornáda, ktoré zmietlo finančné trhy v minulom storočí.
Možno že si potom uvedomia, že súčasné ceny ropy nie sú tak celkom nepredstaviteľné, a že „ropná vojna“ vedená proti krajinám mimo združenia OPEC je skôr len planou rétorikou zo strany vyčerpanej saudskej dynastie. Predstavuje to zmes vplyvov americkej administratívy a rastúcej hrozby zo strany Iránu a Ruska. Okrem toho sa súčasné problémy Kremľa s odlivom zahraničného kapitálu zdajú byť v porovnaní s Veľkou krízou v Amerike 30. let skoro smiešne.
História sa opakuje
Ak by sme použili stroj času, môžeme sa spolu so Saxo Bank pozrieť, koľko by sa dalo zarobiť na historických okamihoch pred rokom 1990, pokiaľ by však v tomto období existovali CFD.
Porovnaním historických udalostí so súčasnými dokáže Saxo Bank odpovedať na nasledujúcu otázku: Naozaj žijeme v prelomovej dobe?
Strýčko Sam proti ruskému medveďovi
Ruská invázia na Krym a eskalácia konfliktu vo východnej časti Ukrajiny, zvlášť v Luhansku a Donecku, sú hlavné faktory, ktoré výrazne prispeli k ekonomickému kolapsu Moskvy, aj keď ten by určite zasiahol našich východných susedov, ktorí svoju ekonomiku reformovali veľmi pomaly, i tak. A aj keď odliv zahraničného kapitálu z Ruska v predchádzajúcich rokoch zostával pomerne vysoký (61 mld. dolárov v roku 2013), to, čo sa stalo v minulom roku, bol skutočný Armagedon lokálneho kapitálového trhu.
Zavedenie sankcií zo strany Západu ako dôsledok agresívnej rétoriky Vladimíra Putina jednoznačne oslabilo investičné nadšenie za riekou Bug a dovolilo, aby v roku 2014 uniklo z krajiny viac ako 150 mld. dolárov. Panika medzi podnikateľmi, ktorí začali hromadne opúšťať ľadovú sibírsku tajgu a ruského medveďa pre slnečné pláže na západnom pobreží Spojených štátov, bola ešte viac umocnená podozrivými právnymi krokmi, napr. tzv. „znárodnením strát“ v energetickom sektore.
Možno to niekomu príde ako láskavosť zo strany Kremľa, ale nešlo o nič iné, než o pokus získať účinnejšiu kontrolu nad ekonomikou, s cieľom aby sa neposlušní oligarchovia stali závislými na štátnom kapitále (čítaj Putinovom kapitále). Doteraz sa nestalo nič, čo by zabránilo znárodneniu strát v ostatných sektoroch ... Túto obavu „zdieľa“ aj hlavný ruský index RTS, ktorý od minulého júla oslabil o viac než 40 %.
Investori, ktorí počas úteku z kapitulujúcej Moskvy využili krátku pozíciu indexu RTS, mohli získať výnosy vo výške až 60 %.
Problém Ruska s odlivom zahraničného kapitálu je ničím v porovnaní s Veľkou hospodárskou krízou, ktorá v roku 1930 postihla USA a následne celý svet. Podľa viacerých expertov prispel pád na Wall Street nepriamo k vypuknutiu druhej svetovej vojny a neskôr k radikálnej zmene geopolitického systému v nadchádzajúcich dekádach.
Čierny štvrtok, ktorý znamenal oficiálny štart najhlbšej recesie dvadsiateho storočia, mal svoje primárne korene v stále rastúcom nadbytku ponuky tovaru z krajín mimo USA, ktorá sa nestretla so zodpovedajúcim dopytom na amerických trhoch.
Intenzívna úverová aktivita prehriateho bankového sektora produkovala priemyselnú produkciu neschopnú zarobiť si na variabilné náklady. Viedlo to k poklesu ziskovosti firiem, ktoré však neustali v investíciách krytých často úvermi.
Veľká hospodárska kríza je zároveň dôsledkom nezodpovedného požičiavania štátom Európy, ktoré sa po prvej svetovej vojne snažili zdvihnúť zo zeme. Americkí bankári boli, dúfajúc v zlepšenie situácie na starom kontinente, príliš benevolentní pri hodnotení rizika, ktoré sa neskôr ukázalo ako príliš vysoké.
Niekoľko rokov po “čiernom štvrtku” sa jeden z hlavných amerických indexov – Dow Jones Industrial Average, scvrkol z hodnoty 381,17 na iba 41,22 v lete 1932. Znamenalo to pokles o zhruba 90 percent.
Keby Saxo Bank ponúkala v 30tych rokoch CDF, investor - veštec, by pri investícií 20 tisíc dolárov zarobil až 900 tisíc dolárov. Ako? Cez popísaný pohyb trhu. S minimálnym vkladom do CFD indexu Dow Jones vo výške dvoch percent kolaterálu, by bolo možné vytvoriť short pozíciu v nominálnej hodnote jeden milión dolárov. Depozit by tvoril 20 tisíc dolárov.
Zmena indexu o 90 percent by priniesla klientovi zisk vo výške 900 tisíc. Predstavuje to zvýšenie hodnoty vkladu na 45 násobok.
Záver
V rebríčku epochálnych ekonomických udalostí, ktoré zmenili tvár globálnej ekonomiky, by najväčšiu návratnosť investícií nepochybne zabezpečil pokles akciových trhov, ktoré boli ovplyvnené svetovou hospodárskou krízou zo začiatku 20. storočia a náhle zvýšenie hodnoty zlata v 80-tych rokoch. V prípade, že v tejto dobe by mali investori prístup k CFD, ich kapitál by sa zvýšil 45, alebo 35 krát, v tomto poradí.
Súčasné ekonomické výkyvy - aspoň zatiaľ - nemožno porovnávať s hospodárskymi otrasmi z minulého storočia. Je potrebné mať na pamäti, že toto je len začiatok a neistá geopolitická situácia a stupňujúci sa konflikt medzi východnou a západnou civilizáciou môže mať za následok nepredstaviteľné zmeny, ktoré prekonajú aj najväčšie recesie dvadsiateho storočia. Avšak tentoraz vďaka moderným finančným nástrojom ich budeme môcť skrotiť.