Privatizácia SAD okrem príjmov pre štátnu pokladnicu prináša aj vážne námietky investorov k jej podmienkam. Kým prvá časť, v ktorej sa predali 49-percentné podiely autobusových dopravcov, sa uskutočnila bez výraznejších komplikácií, nejasná je otázka zvyšných akcií. Vládne rozhodnutie garantovalo nadobúdateľom ďalších 17 percent z portfólia jednotlivých SAD-iek, avšak po dohodnutom zvýšení ich majetku pre nich zostáva podstatne menšia časť koláča. Práve týchto "niekoľko percent navyše" má privatizérom priniesť majoritu a rozhodujúcu manažérsku kontrolu. Je teda jasné, že riešenie nedorozumenia neponechajú náhode. Všetko nasvedčuje tomu, že pri tvorbe privatizačnej koncepcie vznikla -- či už zámerne alebo nie -- vážna systémová chyba. Ako argumentuje druhá strana, investori museli vedieť, do čoho idú, keďže sami dávali cenové návrhy. Jednou z logických možností by bolo, že ich predimenzovali a snažia sa celý proces zvrátiť. Štát zo všetkých sedemnástich SAD-iek zatiaľ predal podiely v dvanástich podnikoch a už dnes necháva pôvodný termín uzavretia privatizácie ďaleko za sebou. Návrh predaja SAD v Lučenci a Trenčíne pre pochybnosti o víťazoch oboch tendrov vláda vrátila. Zdanlivo kvalitný privatizačný plán z dielne ministerstva dopravy pod vedením Jozefa Macejka ďalej naštrbil Connex, ktorý dodnes odmieta podpísať vstup do lukratívnej SAD Bratislava, aj keď rétorika firmy sa v poslednom čase výrazne zmiernila. Rovnako FNM nepodpísal zmluvu s určeným nadobúdateľom banskobystrického dopravného podniku. Ak by ďalší investori, ktorí mali rovnaké privatizačné podmienky, preukázali podobný problém ako ich medializovaní kolegovia, privatizácia sa bude naďalej predlžovať. Vláde, ministerstvám a FNM by to spôsobilo administratívne problémy, hoci ľudia, ktorí márne čakajú na dôstojné cestovanie, to pociťujú už dnes.