Najprv prst, potom celú ruku

Nech sa na to pozeráme z ktorejkoľvek strany, cesta, ktorú nastúpil minister financií Ivan Mikloš v roku 2002 vo verejných financiách, je správna a nemal by z nej ustupovať. A už vôbec nie preto, že šéf ministerstva hospodárstva Pavol Rusko má megalomanské miliardové požiadavky na priemyselné parky a investičné stimuly.
Dôvodom na ústup nie je ani nastrčená dlaň Strany maďarskej koalície, ktorá chce pre poľnohospodárov predovšetkým percentá. Nevníma, že napriek tomu, že priame platby poľnohospodárom nie sú na Slovensku na hornej hranici povoleného priemeru v EÚ, absolútna hodnota plánovaných výdavkov rezortu pôdohospodárstva rastie rýchlejšie ako inflácia. To je luxus, ktorý by si zrejme radi dopriali aj iné rezorty. Napríklad, v budúcom roku sú síce na priame platby ohraničené 40 percentami z priemeru EÚ (maximum je 60 percent), celkové zdroje kapitoly pôdohospodárstva však medziročne stúpnu o 1,6 miliardy, na 20,3 miliardy korún, čo je skoro o deväť percent. Pritom tohtoročná inflácia by podľa väčšiny analytikov mala skončiť pod ôsmimi percentami, budúci rok dokonca pod piatimi. Okrem toho poľnohospodári by sa nemali dožadovať takých podmienok, ako majú ich kolegovia v únii za každú cenu. Už aj vzhľadom na to, že časť ich vstupov je oveľa lacnejších než majú ich kolegovia v ostatných štátoch EÚ. Samozrejme, nie je dobrý ani prísny antipoľnohospodársky prístup, podľa ktorého je to odvetvie s malým príspevkom k hospodárskemu rastu, tak nech radšej mlčí a je spokojné s tým, čo má. Poľnohospodárstvo nemá len produkčnú funkciu, ale zabezpečuje napríklad aj rozvoj vidieka a stará sa o kultiváciu pôdy.
Niektorí ministri a ich stranícki kolegovia by si asi mali pripomenúť, čo je v programovom vyhlásení tejto vlády, za ktoré hlasovali nielen jej samotní členovia, ale aj 78 súčasných poslancov. V časti, ktorá sa zaoberá verejnými financiami, sa totiž hovorí: "Základným prvkom reformy verejných financií bude zavedenie tvrdého rozpočtového obmedzenia v celom okruhu verejných financií." Zopár ministrov akoby zabudlo, že do verejných financií patrí aj štátny rozpočet, a tak tlačia na Mikloša, čo to dá. Len nech práve tie ich "vlastné" rezorty majú čo najviac, aby sa pred voľbami mohli pochváliť, ako ľuďom pomohli. Zabúdajú na to, že keď tlačia na zvýšenie pôvodne dohodnutého deficitu o ďalšie dve desatiny na 4,1 percenta v budúcom roku, rozdeľujú to, čo nemajú. Pritom v minulom roku bol deficit 3,6 percenta. Schodok je totiž iba fikciou peňazí v štátnej kase, v skutočnosti sú to peniaze daňových poplatníkov, ktoré raz budú musieť splatiť aj s úrokmi.
Prístup Mikloša je teda správny. Menej správne je už však to, že ustupuje, pretože kto raz podá prst, schmatnú mu onedlho celú ruku a je po reforme verejných financií.