V dvadsiatych rokoch prežívala Amerika zlaté časy. Priemyselné mestá prosperovali, zahraničný obchod rástol, bežní Američania prežívali americký sen. To sa však zmenilo v roku 1929, kedy zažila newyorská Wall Street legendárny krach, ktorý viedol k Veľkej hospodárskej kríze.
Tak, ako za inými krízami, bublinami a pádmi, aj v pozadí tejto udalosti, ktorá spustila globálnu depresiu, bola chamtivosť. Intenzívne špekulácie, prístup k ľahkým peniazom a prílišná sebadôvera boli dôvodom, prečo sa hodnota amerických akcií v rokoch 1921 až 1929 takmer zštvornásobila.
Kríza sa dotkla takmer celého sveta, najviac ale zasiahla priemyselne rozvinuté krajiny. Trpela Amerika, Nemecko, Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada a Česko-Slovensko. V Spojených štátoch akoby zastal život. Stopla sa výstavba, v hlbokej kríze bol potravinársky a drevársky priemysel.
Česko-Slovensko bolo postihnuté v rokoch 1929-1933. Krízou bolo značne zasiahnuté, pretože v tej dobe bolo hospodárstvo exportne orientované. Kým v roku 1923 bolo 441.000 nezamestnaných, vo februári 1933 ich už bolo 920.000 (každý tretí robotník bol nezamestnaný). Cena hlavného exportného artiklu, cukru, klesla o 74%, príjmy roľníkov klesli o 40%, čo sa prenášalo tiež na dopyt.
Príčiny sú dodnes predmetom sporov. Vytvorenie Federálneho rezervného systému, teda americkej centrálnej banky, mnohých presvedčilo o tom, že k ďalším krízam už nedôjde, že ich banka dokáže zvrátiť už v počiatku. Paradoxne, práve Fed bol spúšťačom jednej z najväčších kríz.
V mnohých historických prameňoch sa uvádza, že hlavným dôvodom bola silná expanzia ponuky peňazí zo strany americkej centrálnej banky. Fed zvýšením objemu peňazí nekrytých zlatom vytvoril vysokú infláciu. Na Wall Street prepukla panika, každý sa zbavoval svojich akcií, ktoré prudko strácali na hodnote. Séria udalostí vyvrcholila 24. októbra 1929. Tento dátum sa do dejín zapísal ako Čierny štvrtok.
V priebehu jedného týždňa Fed emitoval takmer 300 miliónov dolárov a požičal vláde dvojnásobok dovtedy požičaných peňazí cez kúpu vládnych cenných papierov, a diskontoval ďalších približne 200 miliónov cenných papierov pre členské banky Fedu. Už ku koncu roka 1929 (teda za dva mesiace) sa suma Fedom držaných cenných papierov viac ako strojnásobila.
Z krízy sa svet nasledujúcich niekoľko rokov nespamätal. Hrubý domáci produkt Ameriky klesol o tretinu, bežní ľudia panikárili a z bánk vyberali svoje úspory, banky následne krachovali a o úspory ľudí pripravovali. Následky boli katastrofálne. Zatvárali sa závody, továrne a firmy. Obrovská nezamestnanosť, bieda a hlad sa šírila v bývalej prosperujúcej ekonomike rýchlosťou svetla. Krachovali veľké korporácie, drobní podnikatelia, banky, a bežní ľudia prichádzali o prácu a domovy.
Svet z krízy vytiahol až 32. americký prezident, Franklin D. Roosevelt, a jeho program New Deal (Nový údel), ktorý počítal okrem iného so zamestnaním viac ako dvoch miliónov osôb vo verejných programoch. Ďalším krokom americkej vlády bolo oddelenie bežného a investičného bankovníctva v rámci Glass-Steagallovho zákona, ktorý bol zrušený až v roku 1999.
(zdroje: euroekonom.sk, history1900s.about.com)