Referendum o vstupe SR do EÚ bolo prvé platné referendum od prijatia Ústavy SR 1. septembra 1992. Stalo sa tak premiérovo ozajstnou skúškou fungovania ústavného inštitútu referenda, ale aj významného politického procesu v demokratickej spoločnosti, ktorým je priame rozhodovanie občanmi. Túto skúsenosť treba seriózne analyzovať nie kvôli vytĺkaniu politického kapitálu z drámy, ktorá sa zo 16. -- 17. mája na Slovensku odohrala, ale kvôli tomu, že v referende bude treba rozhodovať o ďalších otázkach spojených s naším členstvom v únii. Bude to zrejme ratifikácia ústavnej zmluvy o EÚ (ak ju neprijmú súčasné členské štáty Európskej únie ešte pred naším formálnym vstupom), vyslovenie súhlasu so zavedením spoločnej meny euro na Slovensku a s ďalšími zmenami inštitúcii rozšírenej únie. Prvou zásadnou otázkou je, či a akým spôsobom a kedy urobí NR SR referendum o týchto otázkach obligatórnymi. Referendum o vstupe takýto charakter nemalo. Pri jeho neplatnosti, ba dokonca aj pri jeho negatívnom výsledku, mohol parlament urobiť rozhodnutie sám. Ak nedôjde k zmene ústavy, bude aj referendum o vstupe SR do eurozóny vlastne nadbytočné?
Druhá otázka sa týka referendových iniciatív zdola, petičnou akciou občanov. Vieme, akú veľkú frustráciu spôsobil u veľkej časti občanov fakt, že referendum vstupu do EÚ sa konalo a referendum o vstupe do NATO sa neuskutočnilo. A nie je dôležité, že za uskutočnenie referenda o NATO môžu organizátori, ktorí neboli schopní zozbierať potrebný počet hlasov. Zabrániť opakovaniu takých situácií možno len tak, že sa v ústave presne vymedzí čas na zozbieranie 350-tisíc podpisov -- napríklad dva mesiace.
Treťou otázkou je, či je po dramatickej skúsenosti s posledným referendom "hýbať" s ústavou predpísaným kvórom viac ako 50 percent oprávnených voličov. Podľa mňa ísť cestou ľahšieho odporu a znížiť kvórum by iba povzbudilo tých politikov, ktorí by z účelových dôvodov politického boja chceli vyprovokovať napr. zmenu ústavy namiesto jej rešpektovania spoliehajúc sa na to, že na takúto zmenu im stačí aj napr. 20-percentná účasť ľudí na referende. Rozhodnutie väčšiny oprávnených voličov má nespochybniteľnú legitimitu, a spolu s 350-tisíc podpismi na vyvolanie referenda (ktoré by v navrhovanej úprave bolo potrebné zozbierať v stanovenom čase) by bolo garanciou, že sa inštitút referenda nebude ľahkomyseľne zneužívať na politický boj. Schodnejšou cestou na dosiahnutie kvóra potrebného pre platnosť referenda sa mi zdá uľahčiť účasť na referende státisícmi občanov SR, ktorí sú v zahraničí kvôli práci, štúdiu či turistike. Nie každý z tých podľa odhadov do 300-tisíc občanov, ktorí sú v ČR, si mohol dovoliť zaplatiť cestu domov kvôli hlasovaniu. Prečo im nemožno zabezpečiť účasť na hlasovaní na zastupiteľských úradoch konzulátoch v zahraničí? Zjednodušiť by sa dala aj procedúra umožňujúca hlasovať v mieste prechodného bydliska. Na základe odbornej a politickej diskusie by sa mohli urobiť úpravy v Ústave SR a v zákone o vykonaní referenda, a tak by inštitút priamej demokracie získal, a nie stratil na vážnosti.
StoryEditor