Najmocnejší muž sveta Barack Obama cez víkend predstavil svoj nový návrh na zdanenie najbohatších Američanov. Ten počíta s navýšením daňovej sadzby kapitálových ziskov aj dividend.
Najvyššia príjmová skupina, ktorej sa návrh týka, by tak namiesto pôvodných 23,8 percenta platila z vyššie uvedených ziskov 28-percentnú daň. Veľká časť dodatočných príjmov z vyšších daní (približne 320 mil. USD) by potom mala kompenzovať daňové úľavy pre vybrané skupiny v školstve a zdravotníctve.
Voličská zloba
Obamove kroky možno čítať hneď dvoma spôsobmi. Po prvé sa prezident snaží zanechať reálny odkaz budúcim generáciám. Obama sa dlhodobo netají svojou inklináciou k sociálnym princípom v duchu Clintonovej vlády z deväťdesiatych rokov. Ďalšie zvýšenie daňovej záťaže (keď Obama v roku 2009 preberal úrad, sadzba sa pohybovala na 15%) by mu rozviazala ruky pri presadzovaní iných sociálnych úľav pre nízkopríjmovú a strednú triedu.
Pre neho samotného by to znamenalo kolosálne víťazstvo vo chvíli, keď obe komory kongresu ovláda republikánska strana. Práve u nej potom americký prezident pravdepodobne so svojím návrhom tvrdo narazí a nie je tak zatiaľ vôbec jasné, či sa mu ho podarí pretlačiť.
Aj preto sa ponúka ďalšie možné vysvetlenie Obamových krokov. Jeho vládnuce obdobie sa nevyhnutne blíži svojmu koncu. Logickým vyústením sú tak postupné prípravy na odovzdanie prezidentského žezla. Obama potom ako zarytý demokrat úplne pochopiteľne urobí všetko preto, aby jeho nástupcom bol obdobne zmýšľajúci kandidát.
Návrh na zdanenie najbohatšej skupiny v tomto úsilí môže zohrať kľúčovú úlohu, a to či už k jeho presadeniu dôjde, alebo nie. V prípade úspechu návrhu Obama prihrá demokratickému kandidátovi (hovorí sa o H. Clintonovej) hlasy voličov, ktorým plánovaná daňová úľava financovaná vyšším zdanením bohatých ušetrí peňaženky. Nezabudnime dodať, že je to práve stredná až nízkopríjmová trieda, kto de facto svojim počtom rozhoduje o volebnom víťazovi.
V prípade neúspechu návrhu potom môže zafungovať "efekt zloby" z nesociálního zmýšľania republikánskej strany, ktorá do volieb vyšle v primárkach vybraného kandidáta. Na tomto mieste si dovolím zašpekulovať a tipnite si, že zloba voličov môže v úsilí na získanie dodatočných voličských hlasov zafungovať dokonca efektívnejšie.
Dedičská daň
Obamovu stávku na kartu "bohatým ber a chudobným dávaj" potom dokresľuje ďalšia súčasť jeho daňového návrhu. Tým je zdanenie kapitálových ziskov plynúcich pri smrti z prevodu aktív na dediča. Súčasný systém dokonca Biely dom označuje za "najväčšiu medzeru v oblasti kapitálových ziskov", keď takto nadobudnutý majetok nepodlieha komplexnému zdaneniu.
Dedičia tak v súčasnej chvíli musia platiť len daň z kapitálového zisku plynúceho z rozdielu medzi predajnou cenou a hodnotou nadobudnutého majetku pri smrti pôvodného majiteľa. V prípade, že majetok nepredajú, dani sa úplne vyhnú.
Snahou Obamovej administratívy je zaťažiť zdanením majetok z dedičstva s tým, že sa výnimky budú vzťahovať na kapitálové zisky do 200 tis. USD + 500 tis. USD hodnoty domu a tiež na všetky osobné veci (okrem umenia a zberateľských predmetov). Aj z tohto návrhu je tak zrejmé, že zdanenie cieli predovšetkým na bohatšie skupiny obyvateľstva.
To napokon dokumentuje vyjadrenie Bieleho domu, ktorý počíta s tým, že 99 percent príjmov z daňových návrhov by připlynulo z vreciek najbohatšieho percenta obyvateľstva, 80 percent potom dokonca od 0,1 percenta tých najbohatších Američanov.
Nech už návrh dopadne akokoľvek, Obama vsádza na sociálneho ducha spoločnosti. Ak udrie na správnu strunu, môže ku koncu volebného obdobia prichystať demokratickému kandidátovi prezidentské kreslo na zlatom podnose. Otázkou však je, či je americká, silne kapitalistická spoločnosť ochotná prijať odkaz tak trochu v duchu Jánošíka.