Nová európska ústava by mala byť podpísaná v Ríme. V Ríme preto, že Ústava EÚ by mala byť podpísaná tam, kde v roku 1957 podpísalo šesť krajín Rímsku zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Navrhol to španielsky premiér José Luis Rodriguéz Zapatero. Španielsko sa tak vzdalo pôvodného návrhu, podľa ktorého mal byť týmto významným medzníkom v histórii EÚ poctený Madrid. Miesto slávnostného aktu je teda známe, vôbec však nie je isté, či bude vôbec čo podpisovať. Názory na potrebu a podobu tohto dokumentu, ktorý by mal ústavne spojiť už spojené štáty v únii, sa totiž diametrálne líšia. Spomeňme napríklad euroskeptika, českého prezidenta Václava Klausa, ktorý nielenže nepovažuje ústavu Európskej únie za nevyhnutnú, ale pokladá ju dokonca za absolútne nedôležitú a nepotrebnú.
Spoločná ústava Európskej únie ešte nebola schválená, ale britský premiér Tony Blair už dávnejšie oznámil, že o nej vypíše referendum. Komisár EÚ pre zahraničné vzťahy Chris Patten vyzval Blaira, aby začal s energickejšou kampaňou pred referendom, ak ho nechce prehrať. Nie je jasné, ako toto referendum dopadne, je však možné, že z výsledku vypadne ďalšie spochybnenie euroústavy. Za referendum o euroústave sa svojho času prihováral aj kresťanský demokrat František Mikloško. Ešte ako nádejný prezidentský kandidát na hlavu štátu by podľa vlastných slov urobil všetko pre to, aby európska ústava nebola prijatá. Chcel ho dokonca, ak vláda nebude ochotná do takéhoto referenda ísť, sám iniciovať a zbierať podpisy na uliciach. Azda po katastrofálnej neúčasti slovenských voličov na nedeľných voľbách do europarlamentu Mikloško a kresťanskí demokrati prehodnotia tento svoj dávnejší návrh. Prečo by mali zase politici ťahať ľudí do referendových miestností? Produktívnejšie a dôležitejšie by bolo, keby sa radšej venovali zrozumiteľnému objasneniu primárnych záujmov Slovenska týkajúcich sa návrhu ústavnej zmluvy.
O dohodu na euroústave sa budú pokúšať lídri členských štátov, ktorí sa zídu vo štvrtok a v piatok v Bruseli na summite. Už včera v Luxemburgu rokovali ministri zahraničných vecí EÚ na poslednom rokovaní pred summitom. Na stole sú dva návrhy írskeho predsedníctva. Prvý sa zaoberá systémom predsedníctva v ministerských radách a rozoberá postavenie úniového ministra zahraničných vecí. Druhý dokument rieši viacero aj pre Slovensko citlivých oblastí. Čo vie radový občan o obsahu slovenských priorít? Nič, alebo menej ako málo. Slovensko dosiaľ vystupovalo za zachovanie princípu jedna krajina -- jeden komisár, s rovnocenným postavením všetkých členov Európskej komisie. Dnes sme pripravení pristúpiť na kompromisný návrh, že toto pravidlo má platiť len do roku 2014. Akú perspektívu uspieť má stanovisko Slovenska zahrnúť do textu preambuly zmienku o kresťanských hodnotách? Nie veľkú, hoci to spoločne s nami presadzuje aj Taliansko, Poľsko, Malta, Portugalsko a Česko. Rovnakú váhu majú totiž zástancovia zachovania pôvodného textu preambuly. Na úspech to nevyzerá ani pri kreovaní rozhodovania kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ, ktoré bolo dohodnuté v Nice. Je možné, že sa presadí systém dvojitej väčšiny -- ktorú tvorí väčšina štátov predstavujúcich väčšinu populácie. Počas rokovaní sa Slovensko priklonilo k systému dvojitej väčšiny. Najrazantnejšie stanovisko Slovensko prezentovalo pri jednomyseľnom hlasovaní o daniach, sociálnej politike a obrane. Za neoslabovanie princípu jednomyseľnosti sme aj v oblasti trestného práva, vývoj však smeruje k schváleniu rozhodovania kvalifikovanou väčšinou pre niektoré oblasti trestného práva.
Napriek odhodlaniu rokovať a dohodnúť sa je celkom možné, že lídri členských štátov únie sa na podobe ústavnej zmluvy nezhodnú. A chtiac-nechtiac si budú musieť osvojiť známe vyjadrenie Klausa -- "ako vidíte, Európa funguje bez ústavy".
StoryEditor