Cyprus, Bulharsko, Grécko... Had ľudí pred bankomatmi, dúfajúcich, že sa im podarí z mašiny vytiahnuť aspoň časť úspor, už v Európe za posledné roky nikoho neprekvapí. Preto problémy moldavských bánk minulý rok sotva niekoho vzrušili mimo hranice tejto najchudobnejšej krajiny Európy. No gigantické rozmery tamojšej schémy na vyťahovanie peňazí z bankového systému zodvihli tlak aj Moldavcom, inak zvyknutým pomaly na čokoľvek. Z krajiny sa za pár mesiacov vyparila viac ako miliarda dolárov (cca 15 percent HDP) a ohrozené boli prakticky všetky bankové účty v krajine. Aktuálne demonštrácie desiatok tisíc ľudí táto skoro štvormiliónová krajina nepamätá roky a podľa všetkého prekonáva aj nepokoje z roka 2009, ktoré viedli k rozpusteniu parlamentu.
Kreatívnym schémam sa darí. Jednu nedávno vymyslela aj EÚ. Grécko pred dvoma mesiacmi zúfalo potrebovalo preklenovaciu pôžičku 7 miliárd eur, aby prekonalo obdobie, kým sa schváli hlavný balík pomoci. Avšak trvalý euroval (ESM) peniaze poskytnúť podľa svojich pravidiel nemohol, pretože najskôr sa musí schváliť program záchrany, až potom poslať peniaze. Využil sa teda starší nástroj EFSM z roku 2010, ktorý bol už nejakú dobu zmrazený. Ten získal peniaze predajom svojich dlhopisov na trhu – kde jediným kupcom bol euroval... Ten pravidelne „investuje“ voľnú hotovosť do portfólia investičných nástrojov. Takto elegantne euroval zafinancoval preklenovaciu pôžičku Grécku bez toho, aby bol najskôr podpísaný program a zároveň bez toho, aby oficiálne porušil svoje vlastné pravidlá.
Predčasné voľby v Grécku (už tretie v poradí) sa zatiaľ blížia, ostávajú necelé dva týždne. Ešte pred pár mesiacmi sa zdalo, že postava (ex)premiéra Tsiprasa a jeho strany Syriza je v Grécku neotrasiteľná. No v posledných dvoch mesiacoch jeho popularita prudko poklesla – a naopak začala výrazne rásť popularita predsedu strany Nová demokracia Vangelisa Meimarakisa.
Títo dvaja politici sú, akoby povedali Česi, ako „nebe a dudy“. Tsipras ľavicový rebel bez kravaty, jazdiaci na motorke, s emotívnymi prejavmi. Meimarakis šedivý patriarcha, ktorý viac počúva, ako rozpráva. Ale nebojí sa prehovoriť – Tsiprasa pravidelne v prejavoch označuje za dieťa, či malého klamára. Do čela Novej demokracie nastúpil pred mesiacom, no v politike si odkrútil viac ako 40 rokov, vrátane pozície ministra obrany. Práve spojitosť so starým establishmentom slúži Tsiprasovi ako hlavný argument v diskusiách. Začína byť totiž jasné, že volebný súboj prebehne medzi Syrizou a Novou demokraciou, ostatné strany už viac-menej avizovali, že sa pridajú k víťazovi, keď bude potreba. Nadchádzajúce voľby tak nakoniec nemusia byť vôbec dramatické, keďže dvaja hlavní rivali v princípe súhlasia so záchranným programom a proklamujú snahu plniť ho. Otázka či politik s charizmou rebela, alebo staršinu, tak nie je podstatná. Hoci Gréci by sa už mohli prestať rozhodovať podľa charizmy potenciálneho spasiteľa...
A čo porába bývalá pravá ruka a neskôr zatrpknutý oponent expremiéra Tsiprasa, bývalý minister financií Varoufakis? Do gréckych volieb nejde. No politických ambícií sa ani zďaleka nevzdal. Plánuje založiť paneurópsku stranu. V minulosti sa o to pokúšali viacerí, no zatiaľ sa žiadna strana, ktorá by nebola na národnom princípe a mohli by ju voliť ľudia vo viacerých členských štátoch, sa neuchytila. Zatiaľ je len pri slovách, no Varoufakis získal nezanedbateľný politický kapitál naprieč Úniou, ktorý môže zavážiť.
Popularita je problémom aj pre prezidenta ďalšej problematickej krajiny – Francúzska. Françoisa Hollandeho nateraz väčšina považuje za odpísaného a v prieskumoch prezidentských volieb 2017 výrazne zaostáva za prvými dvoma kandidátmi. Do druhého kola by sa tak dostal kandidát republikánov (buď starý známy Nicolas Sarkozy, alebo Alain Juppé). No prieskumy nevedie nikto iný, ako Marine Le Pen. Tá sa netají svojou opozíciou voči euru a EÚ ako takej. Náraz do reality už zlomil odhodlanie viacerých „revolučných“ politikov, no teraz je reč o druhej najväčšej ekonomike eurozóny. Je to ešte ďaleko, no rok 2017 môže byť zaujímavý.
V Ázii sa zatiaľ dejú veci. Japonský akciový trh za jediný deň narástol o 7,7%, najväčší jednodňový nárast od roku 2008. Dôvod? Čínska vláda prisľúbila ďalší rozsiahly stimul na podporu ekonomiky, motivovaná tvrdým pádom jej vlastného akciového trhu. Nič to však nemení na tom, že Japonská ekonomika je spokojne v recesii, napriek prakticky perpetuálnemu kvantitatívnemu uvoľňovaniu.
V utorok bude 7. výročie pádu Lehman Brothers. Ale tým sa netrápte, radšej si užite víkend!