Hoci premiér Mikuláš Dzurinda s oficiálnou návštevou Ukrajiny dosť otáľal, treba priznať, že bola dobre načasovaná. Obligátny povinný výjazd do susednej krajiny získal nové črty, ktoré nás posunuli do pozície vážneho európskeho hráča, s ktorým sa bude musieť na medzinárodnej scéne počítať. Význam našej roly je priamo úmerný postaveniu, aké náš východný sused v dnešnom svete zastáva. Premiér, vyzbrojený členskou kartou v najprestížnejšom európskom klube, mohol v Kyjeve reprezentovať nové Slovensko, ochotné a pripravené ponúknuť rozlohou druhej najväčšej krajine starého kontinentu partnerskú, priateľskú a pomocnú ruku. Nezávislá Ukrajina a čerstvý členský štát EÚ otvorili novú etapu vzájomných vzťahov, ktorá bezpochyby ovplyvní geopolitickú situáciu v celom stredoeurópskom priestore. Aj keď sa v posledných rokoch z našich kontaktov vytratila akákoľvek srdečnosť a systematickosť, boli sme a zostávame kooperujúcimi priateľmi, ktorých hrozba novej železnej opony na našej východnej hranici neznepokojuje. Je totiž nereálna. Napriek kontroverznému ukrajinskému prezidentovi Leonidovi Kučmovi, ktorého vládnutie je spojené s niekoľkými škandálmi a nevyjasnenými nedemokratickými prešľapmi, celá Európa i USA berú túto bývalú sovietsku republiku vážne a vôbec sa jej nevyhýbajú. Či sa jej už prisudzuje úloha nárazníkového štátu alebo mosta medzi EÚ a Ruskom, zostáva potenciálne bohatou krajinou a významným faktorom, ovplyvňujúcim politickú klímu v regióne. Nielen susedia, ale i Brusel s Washingtonom, pri všetkých výhradách k excesom, podmieňujú stabilitu a bezpečnosť v Európe vývojom Ukrajiny ako prosperujúcej demokracie. Tento prístup zakotvili aj vo viacerých deklaráciách a programových dokumentoch. Opatrné, na prvý pohľad možno váhavé, zbližovanie oboma smermi je len odrazom reality, ktorú bude musieť práve Slovensko vnímať dôslednejšie ako doteraz. Naša ambícia byť advokátom Ukrajiny v EÚ, jej poradcom, oporou i sprievodcom úskaliami bruselskej byrokracie, získala Dzurindovou návštevou zo začiatku tohto týždňa sľubné kontúry. Pálčivá otázka liberalizácie vízového režimu ako stará téma pravidelne zaťažujúca naše bilaterálne vzťahy sa rozšírila o ekonomickú prioritu -- problematiku dostavby krivorožského ťažobného kombinátu v Dolinskej, kde máme (ešte z rokov totality) umŕtvenú 11-miliardovú investíciu.
Do našej bilaterálnej agendy však s nečakanou razanciou vstúpil aj celkom nový, netradičný rozmer: dialóg s opozíciou. Okrem rokovaní s prezidentom a predsedom vlády Viktorom Janukovyčom si Dzurinda naplánoval aj stretnutie s opozičným prezidentským kandidátom Viktorom Juščenkom, od ktorého si Západ sľubuje viac demokracie v budúcej Ukrajine. Slovenský premiér tak v úlohe európskeho učiteľa demokracie dal jasne najavo, že zdvorilostný dialóg medzi Kyjevom a Bratislavou nebude jedinou doménou našich dnešných ani budúcich vzájomných kontaktov. Ak majú mať zmysel, musia byť otvorenejšie a ak sa chceme stať, s ukrajinskou kartou v ruke, skutočným a rešpektovaným európskym hráčom, musíme jasne formulovať výhrady i stanoviská. Určite citlivým diplomatickým jazykom, ale suverénne, ako krajina, ktorá mieni v tomto geopolitickom priestore zohrávať dôležitú a dôstojnú úlohu. Ako sa nám to bude dariť, to závisí aj od autority, ktorú si v Bruseli dokážeme získať aktívnou domácou i zahraničnou politikou. Ukrajina je z tohto hľadiska našou veľkou príležitosťou.
StoryEditor
S ukrajinskou kartou sa stávame európskym hráčom
Hoci premiér Mikuláš Dzurinda s oficiálnou návštevou Ukrajiny dosť otáľal, treba priznať, že bola dobre načasovaná. Obligátny povinný výjazd do susednej krajiny získal nové črty, ktoré nás posunuli do pozície vážneho európskeho hráča, s ktorým sa bude musieť na medzinárodnej scéne počítať.