Už niekoľko krát sme písali o tom, že ECB by chcela oslabiť euro v mene silnejšieho rastu cez export a vyššej inflácie. Členovia ECB si však dávali pozor na to, aby nepovedali, že ECB si priamo všíma kurz EURUSD (to by zaváňalo menovými vojnami). Veď predsa cieľom je cenová stabilita, zamestnanosť a rast. Neskôr však začala pripúšťať, že výmenný kurz síce vplýva na infláciu a rast, ale nie je cieľom ECB. To už však aj nemecké krídlo pripúšťalo, že kým je inflácia takáto nízka, ECB by mala niečo robiť a QE je jedna z možností.
Neustále však namiesto konkrétnych krokov prichádzali len diskusie o možnostiach ECB. Výsledkom bolo, že výkonná rada (governing council) ECB sa síce zhodla, že je potrebné niečo robiť, ale konsenzus nakoniec bol, že ešte nie je ten správny čas. A euro silnelo. Dáta z Nemecka (PMI, ZEW, IFO) prinášali čoraz viac sklamaní a nemecké akcie začali výraznejšie padať. Vrcholom bezradnosti bola tlačová konferencia ECB po poslednom zasadnutí začiatkom apríla. V nej mal guvernér ECB Draghi čoraz väčší problém vysvetliť (ne)konanie ECB po tom, ako inflácia spomaľovala čoraz viac, ekonomický rast ostáva blízky nule a miera nezamestnanosti pri historických maximách.
Až tento víkend pohár trpezlivosti pretiekol a guvernér Draghi na stretnutí MMF a Svetovej banky rovno povedal, že súčasný kurz EURUSD vyžaduje nové stimuly ECB, aby ostala menová politika rovnako uvoľnená ako doteraz (to je veľmi zaujímavé vyjadrenie), pretože cieľom je cenová stabilita. Ako by mohli vyzerať nové stimuly ECB? Niečo už naznačili spoločné „projekty“ ECB a BoE, ako napríklad návrh novej regulácie trhov s ABS v Európe. ECB by zjavne rada urobila niečo na spôsob funding for lending, ktoré urobila BoE. Tým by sa ECB vyhla kontroverznému nákupu vládnych dlhopisov, dodala by likviditu až do ekonomiky, pomohla by podnikom a pravdepodobne aj oslabila EURo.
Pomôcť oslabeniu EURa by mohla aj ekonomika USA, ktorá začína prinášať pozitívne prekvapenia (spotrebiteľská dôvera minulý piatok, dnes maloobchodné tržby) a Fed je druhou veľkou centrálnou bankou z „veľkej štvorky“ (Fed, ECB, BoE, BoJ), ktorý si začína postupne stanovovať dátumy ukončenia expanzívnej menovej politiky (ako prvá tento krok urobila BoE). Hoci je to ešte ďaleká budúcnosť, Fed a BoE pravdepodobne dvihnú sadzby budúci rok.
ECB a BoJ stimuly neobmedzujú a možno ich ešte rozšíria, aspoň tak sa to očakáva (pri BoJ to zatiaľ nie je konkrétny plán, ale guvernér Kuroda povedal, že je pripravený tak urobiť ak sa nebude plniť inflačný cieľ). Pravdepodobnosť, že EURo prekoná 1.40 sa tak začína znižovať. Aby však začalo reálne klesať, ECB bude musieť skutočne niečo urobiť a prestať rozprávať. Na grafe nižšie vidieť, že prvý krát zachránil ECB Fed tým, že naznačil uťahovanie menovej politiky. Tentokrát však bude musieť konať aj ECB.
